Mačky boli záhadou. Vedci konečne zistili, ako a odkiaľ dobyli svet
Ako sa mačka dostala k človeku a ako sa rozšírila po celom svete? Na tieto otázky o malých šelmách v našich domácnostiach vedci dlho nepoznali uspokojivé odpovede. Teraz zistili, že nemalú úlohu v ich expanzii zohrali Vikingovia.
Od predhistórie po 18 storočie
Rozdiely medzi divokou mačkou a jej prítulnou domácou príbuznou sú viditeľné. Domáce sú drobnejšie, výrazne ich odlišuje aj správanie.
Veľa sa však nevie o tom, ako došlo k zdomácneniu týchto šeliem a ako sa dostali až k nám do európskych obývačiek. Cieľ zistiť to si dala nová štúdia, ktorá sa pozrela na zúbky pozostatkom asi 200 mačiek, ktoré robili spoločnosť ľuďom od čias faraónov až do 18. storočia. Na začiatku výskumu bolo veľa otvorených otázok. "Nepoznáme históriu starovekých mačiek. Nepoznáme ich pôvod, nevieme ani ako sa rozšírili," priznala evolučná genetička Eva-Maria Geiglová.
Mitochondriálnu DNA dokázali získať z mačiek z viac ako 30 archeologických lokalít, ktoré sa nachádzali v Európe, na Strednom Východe a v Afrike.
Najstaršie vzorky boli z 9500-ročného hrobu na Cypre. Bol z obdobia, keď sa ľudia zväčša živili ako lovci a zberači. Mačacie pozostatky ukázali, že medzi ľuďmi a mačkami sa vypestoval úzky vzťah už v čase úplne prvých poľnohospodárov.
Mačacej prítomnosti sa tešili aj starí Egypťania pred 6 000 rokmi. Doteraz sa v krajine objavujú nálezy mumifikovaných mačiek. Krotké spoločníčky mali vysoký spoločenský status, pretože sa im pripisoval posvätný význam. S mačacími rysmi znázorňovali bohyňu Bastet.
Dve vlny
Výskum ukázal, že populácia mačiek narástla v dvoch vlnách. Divoké mačky zo Stredného Východu sa rozšírili s poľnohospodármi až do východného Stredomoria. Kľúčovou "návnadou" pre expandujúce mačky mohli byť myši a potkany, ktoré sa šírili so zásobami obilnín.
Keď si prví farmári uvedomili, ako výborne mačky hliadkujú a bojujú s hlodavcami, začal sa proces krotenia divej mačky. Ako plynuli tisícročia, mačky sa rozširujú do Eurázie a Afriky.
Hlodavce požierajúce ťažko dopestovanú úrodu neboli problémom len pre poľnohospodárov - škodcov v nich videli aj moreplavci, ktorí sa s riešením obrátili na pradúce zvieratá, ktoré sa im obšmietali okolo nôh.
Mačky severských bojovníkov
Mačky s egyptskou genetickou stopou sa našli aj medzi Vikingami v severnom Nemecku v období od 8. do 11. storočia. Spojenie Vikingov a mačiek je celkom prekvapivé. "Ani som nevedel, že existovali vikinské mačky," čudoval sa populačný genetik z Harvardu Pontus Skoglund.
Drsní Vikingovia na prvý pohľad nevyzerajú, že by mohli mať veľa spoločného s mačkami, ale tieto zvieratá mali veľký význam v ich mytológii. Boh plodnosti Frey používal voz ťahaný mačkami a vyskytovali sa aj okolo boha hromu a blesku Thora, ktorý v jednom z mytologických príbehov dostal úlohu, aby zdvihol šedivú mačku, čo sa mu nepodarilo.
S ich dobyvačnými výpravami sa mačky mohli rozšíriť do rôznych kútov Európy. Previazanie dobrodružných Vikingov s mačkami naznačuje aj archeologický dôkaz mačiek v Grónsku. "Museli prísť na vikingských lodiach," tvrdí pre ScienceNordic archeológ Christian Koch Madsen .
Škandinávske národy nemali mačky v takej posvätnej úcte ako Egypťania. Nebolo pre nich žiadnym problémom použiť mačaciu kožu na odev v drsnom chladnom prostredí.
