Milujú nás viac mačky, alebo psy? Odvekú otázku rozlúskli vedci
Chovatelia sa od nepamäti sporia, ktorý domáci miláčik nás má radšej. Sú to psy so svojom oddanou láskou, alebo mačky, ktoré svoju priazeň prejavujú menej okato? Odpoveď poskytla veda. Láska sa síce merať nedá, ale hormóny áno.
Zamerané na hormón lásky
Paul Zak, ktorý štúdiu realizoval, sa na otázku pozrel z vedeckého hľadiska. Tento neuroekonóm sa preslávil svojou prednáškou o hormóne oxytocíne na TED konferencii. Oxytocín podľa neho vzrastie napríklad vtedy, keď sa ľudia objímajú.
"Je to jeden z chemických prejavov lásky u cicavcov. Ľudia produkujú hormón v mozgu, keď nám na niekom inom záleží. Napríklad, keď vidíme manžela alebo dieťa, hladina hormónu v krvi zvyčajne vzrastie o 40 až 60 percent," vysvetlil Zak.
Zdrojom oxytocínu je u ľudí hypotalamus a môžeme ho veľmi oceniť pri sexe. Spôsobuje napríklad sťahy svalstva, ktoré urýchľujú púť spermií k vajíčku, rovnako má na svedomí aj sťahy maternice pri pôrode a pomáha aj pri kojení. Tieto všetky činnosti si ľudia spájajú s láskou, a preto ho nazývame aj hormónom lásky. Oxytocín je však tak komplexný, že vplýva na mnoho iných fyziologických procesov.
Už predchádzajúce štúdie dokazovali, že psi, ale aj ich majitelia, uvoľňujú viac oxytocínu, keď sa na seba uprene dívajú. Na mačkách sa však ešte takto neexperimentovalo.
Mačky boli v nevýhode
Výskumu pre BBC sa zúčastnilo 20 párov - 10 psov a 10 mačiek spolu s ich ľudskými majiteľmi. Zak chcel zistiť, ako sa mení hladina oxytocínu u zvierat po interakcii s ľuďmi, a preto zobral zvieratám vzorku slín pred a po hraní sa. Výsledok sa ukázal úplne jednoznačný. Čísla ukázali, že psi pri šantení so svojimi majiteľmi vytvorili päťnásobok oxytocínu v porovnaní s mačkami.
Psom vzrástla hladina oxytocínu v priemere o 57 percent, mačkám len o 12 percent. Navyše len polovica mačiek preukázala zvýšenú produkciu oxytocínu.
Nejde však o jednoznačné víťazstvo. Výskum s dvadsiatimi zvieratami mal svoje obmedzenie - nešlo ani tak o početnosť vzorky, ale o podmienky. Test prebiehal v laboratórnom prostredí, čo mohlo znamenať pre mačky miernu nevýhodu.
Nehostinné sterilné prostredie im mohlo menej vyhovovať a stresovať ich, pretože sú viac naviazané na svoje domáce teritórium. Niektoré štúdie tiež naznačujú , že mačky si nepotrebujú vytvoriť pre svoju bezpečnosť alianciu s ľuďmi, zatiaľ čo psi sú v bezpečnosti viac závislé na ľudských majiteľoch.
Za všetko môžu predkovia
Vo všeobecnosti sa mačky považujú za samostatnejšie a nezávislejšie ako psi. Korene tohto správania môžeme vidieť u predchodcov domácich miláčikov. Prapredkovia psov, vlci, sú veľmi sociálne zvieratá. Žijú a lovia vo svorkách. Viaceré mačkovité šelmy však žijú samé.
Mačky porážajú psov najmenej v jednom ďalšom ukazovateli - sú lepšie v prežití. Štúdia 2 000 kusov starých fosílií ukázala, že mačky dokázali loviť účinnejšie a boli lepší predátori. V boji o potravu sa na rozdiel od niektorých psovitých šeliem medzi inými mäsožravcami uchytili. Takto nepriamo mali podiel na vyhynutí 40 druhov. Na druhej strane, nie je žiaden dôkaz, že by psovití predátori zohrali nejakú úlohu pri vyhynutí mačacích konkurentov.
