Mýty nemusia byť vymyslené. Tieto štyri čerpali zo skutočnosti
Mnoho príbehov z dávnych dôb sa generácie odovzdávalo z rodičov na ich deti a často skončilo ako rozprávky pre malé deti. Niektoré z nich, hoci na prvý pohľad znejú neuveriteľné, majú základ v reálnych udalostiach.
V mýtoch, legendách či povestiach, bez ktorých si svoje existenciu nevedela predstaviť žiadna civilizácia, býva aj skutočný kus histórie. Modernými nástrojmi a postupmi môžeme často rekonštruovať, čo stálo na začiatku veľkých príbehov.
Dnes vieme, že tieto štyri legendárne príbehy sa zakladajú na pravde:
1. Potopa sveta: od vodopádu až ku Slovákom
Biblický príbeh o veľkej potope sveta všetci poznáme. Povodni čelila len jedna loď s vyvoleným Noem, jeho rodinou a pármi zvierat. Príbeh však pisatelia Biblie takmer úplne prevzali z oveľa staršej civilizácie – od Sumerov. O potope sa zmieňuje aj slávny Epos o Gilgamešovi, Noe sa však volá Utanapištim, niekde aj Ziosudra. Príbeh ozvláštňuje fakt, že od bohov získal nesmrteľnosť.
Prírodná katastrofa obrovských rozmerov sa naozaj odohrala. Kľúčový pre výskum potopy bol nález usadenín pri Čiernom mori. Pred asi 7 500 rokmi si stredomorská slaná voda našla cestu cez prehlbujúci sa kanál a liala sa k Čiernemu moru. Napokon sa vytvoril vodopád, ktorý svojim objemom prevýšil Niagarské vodopády možno aj 200-krát. Rev padajúcej vody musel byť ohlušujúci. Odhaduje sa, že ho mohlo byť počuť do vzdialenosti 160 kilometrov.
Pre poľnohospodárov žijúcich v okolí to musel byť šokujúci zážitok. Mal dosah aj na nás. Ľudí z okolia dnešného Čierneho mora povodeň nevídaných rozmerov vyhnala do sveta. Rozprávali indoeurópskymi jazykmi, z ktorých sa vyvinula aj naša slovenčina.
2. Skazu Atlantídy dokonalo cunami
Aj ďalší z prastarých mýtov je spojený s prírodnou katastrofou. Ako prvý ho popísal pred 2 500 rokmi Platón. Už pre gréckeho filozofa išlo o starý príbeh – mal sa odohrať ešte o niekoľko tisícročí skôr.
Atlantída sa opisuje ako ostrov s vyspelou kultúrou. Úrodný kraj mal od bohov žičlivo nadelené prírodné bohatstvá, takže jeho obyvatelia žili v bezstarostnosti a blahobyte. Na vrchole svojej slávy zažil skazu vo vlnách mora.
Doteraz sa nevie, koľko fikcie do príbehu vložil filozof vo svojom pojednaní o ideálnom štáte. Väčšina sa však prikláňa k názoru, že v skutočnosti ide o opis skazy minojskej civilizácie. Kultúra prekvitajúca v dobe bronzovej na Kréte a na okolitých ostrovoch bola zničená zemetrasením a vlnou cunami po výbuchu sopky Santorini. Tento výbuch by mal byť najsilnejší, aký pozná ľudská história, spôsobil dokonca prepadnutie sa vtedy obývaného ostrova Santorini. Vlna cunami následne zaliala Krétu.
3. Najjasnejšia hviezda menila farby
Staré astronomické záznamy hovoria o tom, že v roku 1006 sa na oblohe objavila nevídaná hviezda. Bola ešte jasnejšia ako Venuša a vraj menila farby. Ľudia od nej nevedeli odtrhnúť oči. Zaujímavosťou je, že podobné nadšenie z nebeského divadla prejavovali učené hlavy na celom známom svete.
O jave referoval čínsky kráľovský astrológ, ktorý hviezdu vyhodnotil ako šťastné znamenie. Pozorovali ju aj benediktíni v saintgallenskom opátstve alebo egyptský hvezdár. Nič podobné tomu, čo títo priekopníci pozorovania oblohy zaznamenali, však v súčasnosti nepoznáme.
Vede pomohol podrobný záznam perzského polyhistora Avicennu. Nebyť jeho, zrejme sa záhadu vyriešiť nepodarí.
Avicenna zabŕdol takmer do všetkých vedných oblastí, považujeme ho za otca modernej medicíny, ale pripisuje sa mu aj vzkriesenie Aristotelovej filozofie. Nebola mu cudzia alchýmia, matematika, alebo astronómia. V jednom zo svojich početných diel opísal nebeský objekt, ktorý bol na oblohe mesiace a menil farbu. Dlho sa tento opis považoval za priveľmi odvážne a prehnané vykreslenie kométy.
Moderná veda so svojimi poznatkami napokon potvrdila existenciu objektu presne tak, ako ju mohol Avicenna a ďalší učenci po celom svete pred tisíc rokmi vidieť. Dnes sa identifikuje ako najjasnejšia zaznamenaná supernova SN 1006.
Teraz po supernove vzdialenej 7 200 svetelných rokov zostali len zvyšky - deformovala sa totiž na hmlovinu v tvare lastúry. Jej pozostatky v úžasných farbách zachytil röntgenový ďalekohľad.
4. Tolkienov čierny Mordor
Aj moderné mýty majú svoj reálny vzor. Na stránkach trilógie o Pánovi prsteňov anglický spisovateľ J.R.R. Tolkien podrobne popisuje jazerá, priesmyky, údolia a pláne čiernej zeme Mordor. V nehostinnej krajine pod vládou temného pána Saurona sa týči ohnivá Hora osudu. Sauronovo panstvo je ohraničené vysokými pohoriami. Vo filmovom spracovaní sa použili ako kulisy prírodné scenérie z Nového Zélandu, ale Tolkien nečerpal odtiaľ a zrejme si ani celú krajinu nevymyslel.
Skalní fanúšikovia sa sporia o tom, či Tolkien bral svoje nápady z plavby po Stredozemnom mori. Známy vulkán Stromboli videl v noci na vlastné oči vybuchovať a údajne to bol pre neho silný zážitok.
K vykresleniu hrôzostrašnej krajiny prispel aj jeho dojem z rodného Anglicka. Na predmestí Birminghamu sa na začiatku 19. storočia odohrával boj o krajinu. Pokojná vidiecka scenéria sa agresívne pretvárala na industriálnu. Oblasť Black Country je dodnes známou priemyselnou zónou. Požehnaním a aj prekliatím boli bohaté ložiská čierneho uhlia a železnej rudy. Priemyselná revolúcia tu naštartovala proces vzniku tovární, baní, železničných tratí a plavebných kanálov. Dokonca aj kráľovná Viktória si ako dieťa poznamenala do denníka, že v tejto oblasti sa jej nielen domy a krajina, ale aj ľudia zdali celí čierni.
Bezútešnosť mohla Tolkiena silne inšpirovať. Ako dieťa vyrastal na typickom zelenom vidieku a neskôr si uvedomoval, ako sa priemysel agresívne šíri na úkor krajiny a ničí jeho predstavu o šťastnom detstve.
