Legendy neklamú, veľká potopa pred tisícročiami zaplavila aj Čínu
Legendy a mýty opisujúce potopu obrovských rozmerov existujú po celom svete. Často hovoria o skutočnej udalosti. Odborníci teraz našli dôkaz o tom, že apokalyptická udalosť postihla aj Čínu.
Sumeri, severania aj Číňania
Židovsko-kresťanská tradícia je úzko spätá s príbehom potopy, ktorú sa podarilo prežiť len vyvolenému Noemu s rodinou. Jeho plávajúca archa bola dosť veľká na to, aby na nej prežili páry všetkých zvierat na svete a keď opadla voda, dokázali nanovo zaplniť Zem. Príbeh je sumerského pôvodu a základ má v skutočnej udalosti.
Príbehy o ničivých prírodných katastrofách opisovali aj v iných kultúrach. Škandinávci si rozprávali príbeh o Odinovi, ktorý spoločne s bratmi zabil obra. Z jeho krvi vznikla obrovská potopa. V Čile zas poznajú mýtus o dvoch hadoch, ktorí svojim súťažením vyvolali zemetrasenia a veľkú povodňovú vlnu.
Šikovný manažér Jü
Vedecký časopis Science nedávno referoval o objave čínskeho tímu, ktorí našiel geologický dôkaz o udalosti, ktorej sa v čínskej mytológii hovorí Veľká potopa. Práve táto povodeň mala pred 4000 rokmi stáť na začiatku veľkého vzostupu prvej čínskej dynastie.
Aby civilizácia prežila, aj Číňania vo svojej legende potrebovala hrdinu, ktorý všetko zmení. Tým mužom bol Jü Veľký, zakladateľ dynastie Sia. Podarilo sa mu zorganizovať masové práce, ktoré zušľachťovali okolie rieky – vznikali kanály, ktoré vodu pomáhali regulovať. "Priniesol do chaosu poriadok a vymedzil krajinu, ktorá sa stala stredom celej čínskej civilizácie," vysvetlil historik David Coleman. Doteraz neexistujú žiadne archeologické dôkazy o jeho hrdinských skutkoch. Jeho boj proti vode sa však považuje za prvé efektívne zorganizované masové práce v Číne a začiatok regulácie životodarnej Chuang-che, ktorú poznáme aj pod názvom Žltá rieka.
Výskumný tím združený okolo geológa Wu Qinglonga našiel stopy po povodni v sedimentoch. Ku katastrofe malo dôjsť asi 1 900 rokov pred Kristom - tento čas sa zhoduje s datovaním legendárnej Veľkej povodne.
Vedci si najprv všimli zvláštne usadeniny pri Žltej rieke, ktoré boli hrubšie ako tie bežné a naznačovali, že sa narýchlo uložili pri dávnej povodni. V horách sa dokonca vytvorilo masívne horské jazero. Bol to pozostatok rieky zablokovanej nánosmi? Na miesto privolali archeológov, geológov a historikov.
Zemetrasenie a potom povodeň
Povodňové nánosy sa našli aj vo vnútri jaskynných obydlí pri známom archeologickom nálezisku Lajia. Kosti z náleziska však patria obetiam zemetrasenia. Zdá sa, že obrovské zemetrasenie postihlo krajinu v rovnakom čase ako povodeň.
Detské kosti z Lajia analyzovali rádiokarbónovou metódou a tá katastrofu načasovala na obdobie 1922 pred Kristom. Zemetrasenie vyvolalo lavínu, ktorá prehradila rieku. Voda začala vypĺňať rokliny a jej hladina postupne rástla do nebezpečnej výšky.
Za deväť mesiacov sa vytvorila úctyhodná priehrada, ktorá dosiahla svoj vrchol a preliala sa cez okraj. Podľa výpočtov sa cez neho za sekundu prevalilo pol milióna kubíkov vody. Katastrofa zasiahla územie dlhé 2 000 kilometrov.
Tieto čísla robia z Veľkej čínskej potopy najväčšiu povodeň za 10 000 rokov. Veľkosťou je porovnateľná s najväčšou povodňou zaznamenanou na Amazonke, ale to je najväčšia rieka na svete. V tých dávnych časoch sa prevalilo krajinou asi 500-násobne viac vody ako sa očakáva pri povodni na Žltej rieke po masívnych zrážkach.
Katastrofa znamenala devastáciu všetkého živého pri rieke. Po nej sa však začala rozvíjať kultúra typická desaťnásobne väčšími sídlami a sofistikovanejšími nástrojmi. Archeologické dôkazy o zakladateľovi Jü neexistujú, ale čas sedí – v období potopy začala jeho dynastia Sia. V oblasti je to zároveň začiatok doby bronzovej.
