Nočná obloha sa môže zmeniť, najžiarivejšia hviezda bude ruská
Skupina inžinierov a vesmírnych nadšencov z Moskovskej univerzity mechanického inžinierstva by chcela vyslať na orbitu satelit s veľkým reflektorom. Voľným okom by sme ho mohli vidieť všetci a prekonal by aj Sírius.
Maják veľký ako chlieb
Projekt s názvom Maják už zozbieral od darcov prostredníctvom crowfundingu 1,9 milióna rubľov. Ruská kozmická spoločnosť Roscosmos potvrdila, že Majak sa v polovici roka 2016 môže pridať ku štartu vesmírnej lode Sojuz. Tá bude vtedy vynášať do vesmíru satelit, ktorý by mal monitorovať lesné požiare.
Satelit nadšencov pôsobí pomerne skromne, veľkosťou pripomína bochník chleba. Vo vesmíre by sa však mohol rozvinúť do krásy, prekonať žiarivosťou aj hviezdu Sírius a stať sa tak najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy.
Russia Today tvrdí, že satelit môže žiariť približne ako Mesiac. Podľa iných kalkulácií by to bol štvrtý najjasnejší objekt hneď po Slnku, Mesiaci a planéte Venuša.
Satelit nemá žiaden iný vedecký účel, chce hlavne popularizovať záujem o vedu. Projekt môže mať aj niekoľko negatívnych následkov. Astronómovia majú totiž radšej tmavú oblohu, aby mohli pozorovať vesmír a niektorí z nich sa obávajú narušenia pozorovacieho poľa silnou žiarou.
Reflektor tenší ako vlas
Tím nadšencov plánuje umiestniť satelit asi 600 kilometrov od zemského povrchu. Vždy tak bude v dosahu slnečného svitu a na nočnej oblohe bude žiarivým bodom. Vysoko umiestnený satelit sa vyhne silným atmosférickým tlakom, na svojej obežnej dráhe môže zostať týždne a ak bude mať veľké šťastie a nepríde ku kolíziám, aj roky.
Keď sa Maják dostane na orbitu, rozvinie sa solárny reflektor v tvare ihlanu. Reflektor vyrobený z tenkej polymérovej fólie je 20-krát tenší ako ľudský vlas a v úplnej funkčnej podobe má 16 metrov štvorcových.
Mladí inžinieri zároveň dúfajú, že sa im podarí zostrojiť experimentálny brzdiaci systém, ktorý pomôže Majáku a možno aj jeho nasledovníkom opakovane vstúpiť do atmosféry bez použitia rakiet.
Nočné svetlo pre celé mestá
Rusko skúmalo možnosti veľkých vesmírnych reflektorov aj v minulosti. V 90. rokoch nákladná loď Progress vyniesla k vesmírnej stanici Mir disk potiahnutý hliníkom s výsledným priemerom 20 metrov.
Experiment s týmto „zrkadlom“ sa zaoberal možnosťou osvetliť celé mestá odrazenou žiarou. Predĺženie dennej dĺžky svetla by malo zmysel pri znásobení úrody, pri veľkých stavebných projektoch alebo pri záchranných operáciách počas katastrof. Projekt s názvom Znamja-2 sa podaril, úspešne sa osvetlila časť územia Európy od francúzskeho Toulouse cez Nemecko až k strednému Rusku. Osvetlená plocha mala priemer okolo štyroch kilometrov.
Tento koncept pôvodne vymyslel Hermann Oberth, jeden z otcov modernej raketovej techniky ešte v 20. rokoch 20. storočia.
