V sibírskej tundre sa objavili záhadné pľuzgiere, odborníci sú znepokojení
Zamrznuté pláne sibírskej tundry už niekoľkokrát prekvapili. Ide napríklad o zvláštny terénny zlom, ktorý sa podobá vchodu do podsvetia či nálezy neuveriteľne dobre zachovaných živočíchov z doby ľadovej. Najnovšie vyvolali debatu znepokojujúce „pľuzgiere“ v krajine.
Ako chodenie po želé
Sibír fascinuje vedcov najmä dlhodobo zamrznutými povrchom – permafrostom. Ten sa vplyvom zmien klímy topí a odhaľuje veci, ktoré boli doteraz skryté.
K podivnostiam v tejto nespútanej prírode sa pridala ďalšia zvláštnosť. Na ostrove v Karskom mori sa začala pod nohami zvláštne vlniť zem. Bizarné zábery ukazujú, ako sa trávnatý terén správa ako nafúknutá bublina, či obrovský pľuzgier.
Doteraz sa našlo 15 takýchto trávnatých "záplat" s priemernou šírkou 1 meter. Na Bielom ostrove nežijú žiadni stáli obyvatelia, funguje tu však stabilná meteorologická stanica. Podzemné bubliny si všimli už pred rokom enviromentálni výskumníci Alexander Sokolov a Dorotee Ehrich. Ostrov je totiž pre vedcov, ktorí sa zaoberajú pozorovaním klimatických zmien, známym miestom.
Uväznený metán
Na bubliny narazili náhodou. O rok neskôr ich prekvapilo, že na ne opäť narazili. Na jednej expedícii odstránili trávnatú záplatu a zistili, že spod nej začal unikať plyn bez zápachu. Podľa analýzy obsahoval 200-krát viac metánu ako bežný vzduch a tiež 20-krát viac oxidu uhličitého.
Javom sa zatiaľ podrobnejšie nezaoberal žiaden výskum. Jedna z hypotéz ho pripisuje nedávnej vlne horúčav. Dlhé obdobie tepla mohlo spôsobiť, že permafrost sa topil a uväznený metán pod povrchom sa začal uvoľňovať. Sokolov báda na Sibíri už 20 rokov a s ničím takým sa ešte nestretol.
"Geológovia predpokladajú, že by tam mohol byť nejaký plyn unikajúci z podzemia, ale to nie je veľmi pravdepodobné. Pod bublinami je totiž pevný permafrost," povedal Sokolov pre Siberian Times.
Pred dvomi rokmi sa objavil podobný jav. V permafroste objavili otvorené krátery, ktoré zrejme vznikli výbuchom metánu. Ten sa uvoľnil po otepľovaní. Merania na ich dne odhalili tisícnásobne vyššiu koncentráciu metánu, než aká je bežná.
Tikajúca klimatická bomba?
Tieto sibírske javy otvorili debatu o stabilite arktického permafrostu. Pod nohami totiž môže tikať doslova klimatická bomba, keďže metán sa v atmosfére správa mimoriadne agresívne a pod povrchom na ďalekom severe sú ho uväznené obrovské množstvá. Jedna zo štúdií odhaduje, že do roku 2100 by sa mohlo z topiaceho sa permafrostu uvoľniť 205 miliárd ton emisií uhlíka.
Aj ruskí vedci vidia v „pľuzgieroch“ či kráteroch na Sibíri varovný signál pre našu Zem, ktorá sa aj bez sibírskeho metánu otepľuje znepokojujúco rýchlo.