Takmer ako živé. Sibírsky mráz uchoval vyhynutých jaskynných levov
Zo zamrznutých sibírskych plání hlásia nález, ktorý nemá páru. Našli tam dve mláďatá vyhynutého jaskynného leva. Aj po 10 tisíckach rokov sú zachované v perfektnom stave.
Dve jaskynné levíčatá
Stabilná mrazivá klíma dokázala uchovať vo výnimočne dobrom stave dve levíčatá z doby ľadovej. Jakutská akadémia vied zatiaľ ukázala len ich fotografie, ale majú rovnaký potenciál stať sa mediálnymi hviezdami ako nedávno vystavené 39-tisíc rokov staré mamutie mláďa.
„Pokiaľ viem, tam sa nikdy nenašla prehistorické mačkovitá šelma zachovaná na takejto úrovni. Je to mimoriadny nález,“ povedala pre National Geographic expertka na fosílie Julie Meachenová z Des Moines University. Sama najskôr nálezu len ťažko verila.
Okrem úžasnej možnosti vidieť, ako vyzerajú vyhynuté zvieratá, dáva nález vedcom možnosť skúmať to, ako žili a prečo vyhynuli. Môžu sa dokonca pokúsiť získať z ich tiel DNA a v budúcnosti ich vyklonovať. Telá mladých levov uchovala dlhodobo zamrznutá sibírska pôda.
Najznámejší je mamut Juka
Sibír je tisícročia stabilne chladným územím a raz za čas tam objavia zachované prehistorické živočíchy. Paleontológovia sa tak mohli pochváliť aj veľmi dobre zachovanými zvieratami z obdobia pleistocénu, ako sú mamuty, nosorožce, bizóny a kone.
Ku klenotom sibírskych vedcov patrí zmrznutý mladý mamut, ktorý dostal meno Juka. Našli ho miestni lovci. Malý mamut zomrel pred 39-tisíc rokmi a je v tak dobrom stave, že sa mu zachovali aj inak krehké časti ako je chvost a chobot. Predtým sa nenašli mláďatá tejto vekovej kategórie. V špeciálnej sklenenej vitríne so stabilnou teplotou pod bodom mrazu sa stal Juka hviezdou moskovskej výstavy.
Takmer ako živé. Sibírsky mráz uchoval vyhynutých jaskynných levov
Prečo vyhynuli?
Jaskynného leva vedci prvýkrát popísali na začiatku 19. storočia. Jeho ostatky sa nachádzali všade od Eurázie až po Severnú Ameriku. Doteraz sa však výskumníci museli obmedziť len na kosti. Na základe kostí, zubov a lebky si vedci poskladali obraz zaniknutého tvora.
Jaskynný lev je príbuzný súčasného afro-ázijského leva. Prehistorická šelma vyhynula asi pred 10-tisíc rokmi a tento nález môže byť stopou pri zodpovedaní otázky, prečo tomu tak bolo.
Jedna z teórií hovorí, že za ich vyhynutie môže pokles množstva ich prirodzenej koristi, ktorou boli jelene a jaskynné medvede. Mäsožraví predátori v týchto časoch boli menší ako bylinožravce, teda napríklad ako mamuty alebo nosorožce.
O jaskynnom levovi vieme okrem kostrových pozostatkov aj z jaskynných malieb, slonovinových rezieb a hlinených figúrok. Bol väčší ako súčasné žijúce mačkovité šelmy. Masívny predátor bol akýmsi prehistorickým mixom leva a tigra.
Znázorňujeme ho so zaoblenými a odstávajúcimi ušami, niektoré mali zrejme akoby slabé tigrie pruhy na srsti a hrivu okolo krku.
Na vyhynutí levov sa podieľal aj človek. Spoločne totiž obývali rovnaký životný priestor. Jaskynné maľby neandertálcov a kromaňoncov znázorňujú ich boj.
Všetky detaily odhalia sibírski vedci na prezentácii neskôr v novembri. V prípade, že sa nájde v žalúdkoch mláďat materské mlieko, paleontológovia môžu určiť, čo dospelé levy jedli, špekulovala Julie Meachenová.
