Obrovská puklina na Sibíri desí miestnych, vedcov však fascinuje
Ako vstup do iného sveta vyzerá gigantická diera v zemi, ktorá sa pred desiatkami rokov vytvorila v inak rovinatom teréne v odľahlej časti Ruska. Miestni obyvatelia k nej pristupujú s veľkým rešpektom, vedci ju ale považujú za unikátne laboratórium.
Zem sa otvorila
Kráter alebo prepad, ktorý je dlhý kilometer a hlboký 100 metrov, sa začal formovať v 60. rokoch po tom, ako sa v oblasti začalo masívne odlesňovanie. Preriedená krajina urýchlila otepľovanie, permafrost sa začal topiť a tak odkrývať vrstvu po vrstve. Zavŕšili to veľké povodne v roku 2008 - zem sa naplno otvorila.
Mnoho Sibírčanov kráter Batagajka desí. Hovoria o ňom ako o vstupe do podsvetia. Tieto predstavy v nich podporuje aj zvuk, ktorý vychádza z okolia. Zrejme však ide o len hučanie padajúcej pôdy. Každý rok priepasť vzrastie o 15 metrov.
Obrovská puklina na Sibíri desí miestnych, vedcov však fascinuje
Dobre zakonzervované nálezy
Zemská puklina nevídaných rozmerov je zároveň unikátnym laboratóriom pre vedcov, ktorí chcú pochopiť ľadovú históriu sibírskej krajiny. Permafrost, ktorý je vlastne najväčším bohatstvom Sibíri, označuje dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti. Neznamená to vždy ľadovú pokrývku, jeho podstatou je zamrznutá pôda.
Dokáže sa vytvoriť len za podmienok, pri ktorých sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 0 stupňov Celzia. Trvalo zamrznuté oblasti na Sibíri sú pozostatkom z ľadovej doby. Preto nie je výnimkou, keď sa na týchto miestach objavia nezvyčajné nálezy, ako napríklad veľmi dobre zakonzervované mamuty, kone, losy, psi či, ako naposledy, mláďatá vyhynutého druhu leva.
"Batagajka podnecuje moju predstavivosť. Jej veľkosť je úžasná, trhlina sama o sebe dokonalo ukazuje nepokryté vrstvy, ktoré sú perfektne viditeľné a môžu byť dôkladne prebádané," vysvetľoval unikátnosť lokality profesor Julian Murton z University of Sussex pre pre Siberian Times.
#Satpix showing growth of #Batagaika #megaslump 1968-2010. From: https://t.co/ucZhHUSCf4 (40MB). Plus bonus pic. pic.twitter.com/3IWlRl8FbL
— Vinny Burgoo (@VinnyBurgoo) June 13, 2016
Zosuv ako po dobe ľadovej
Až doteraz sa verilo, že vrstvy pôdy sú staré 120-tisíc rokov, Murton však po prieskume Batagajky tvrdí, že pôda je ešte staršia. Datuje ju až do obdobia pred 200-tisíc rokmi. Jeho tímu sa podarilo nájsť dve vzorky pôdy, ktoré dokazujú, že klíma v týchto dávnych časoch mohla byť rovnaká ako dnes alebo dokonca teplejšia.
Podobné prepady sa nachádzajú aj v Kanade, ale sibírsky je špeciálny svojimi rozmermi. Kanadské prípady niekoľkonásobne presahuje.
Desivé prepady sa objavujú po celej arktickej Sibíri. Príčinou sú podľa odborníkov klimatické zmeny. "Je dosť pravdepodobne, že na Sibíri sa vytvoria aj iné prepadliny, ak bude podnebie stále teplejšie alebo aj viac vlhké," povedal Murton. Podľa geologických záznamov to vyzerá, že naposledy došlo k podobnému zosúvaniu pôdy pred 10-tisíc rokmi, keď sa krajina transformovala od paleolitickej doby ľadovej k súčasnému holocénu.
