Megaštruktúra okolo tajomnej hviezdy je stále v hre, vedci už vedia viac
Mimoriadnu pozornosť pred časom získala hviezda KIC 8462852. Zistilo sa, že jej jasnosť sa pravidelne výrazne znižuje. Jedným z vysvetlení, ktoré teoreticky pripúšťali aj odborníci, bolo, že je okolo nej mimozemská megaštruktúra. Dáta ukazovali aj to, že „Tabbina hviezda“ v posledných desaťročiach výrazne slabla, čo nedávalo zmysel.
Klasické vysvetlenia zlyhávali
Najzáhadnejšia hviezda galaxie. Tak nazvali v titulkoch Tabbinu hviezdu, ktorej jas sa z nejasných príčin pravidelne výrazne znižuje – a to až o 20 percent. Zrejme okolo nej obieha nejaký mimoriadne hmotný objekt, alebo objekty. Otázkou však je, aké. Klasické vysvetlenia zlyhávali.
Planéta to byť nemohla, pretože jej jas by aj pri objekte veľkom ako Jupiter poklesol len málo. Ide o roj komét? Museli by ich byť státisíce.
Analýza dát zo sondy Kepler neskôr ukázala, že pokles nemá pravidelný interval, niekedy trvá päť a niekedy až osemdesiat dní. K slovu sa dostali aj mimozemské teórie, ktoré vysvetľovali preblikávanie existenciou umelej megaštruktúry. Išlo by o takzvanú Dysonovu sféru, ktorá by mala obklopovať hviezdu, a pomocou ktorej by z nej mali mimoriadne rozvinuté civilizácie čerpať energiu.
Záhada sa prehĺbila, keď astronóm Bradley Schaefer z Louisianskej štátnej univerzity na základe starých dát vyhlásil, že hviezda za posledných sto rokov výrazne zoslabla. To opäť nedávalo zmysel, hviezda toho typu je totiž mimoriadne stabilná.
K číslam Schaefer prišiel analýzou fotografických platní z Harvardu, ktoré zachytávajú oblohu od roku 1885. Veľký pokles jasu len ťažko vysvetliť prirodzenou cestou a nápad s mimozemskou megaštruktúrou stále zostal v hre. Čo ak hviezda vyhasína preto, lebo z nej energiu čerpá supercivilizácia?
Hľadajme príčinu doma
Celá vec sa stala natoľko záhadnou, že pritiahla pozornosť ďalších odborníkov. Jeden z tímov konečne prišiel s dobrým vysvetlením.
Nová štúdia výskumného tímu z Vanderbilt University a Lehigh University sa v spolupráci s amatérskym astronómom a doktorandom NASA pozrela na staré dáta z archívu Harvardovej univerzity ešte raz, ale z iného uhla.
Na krivke svietivosti vytvorenej na základe fotografických platní si všimli zaujímavý detail. Veľký pokles jasu sa objavil v 60. rokoch. Príčinu však nemusíme hľadať hneď vo vesmíre, povedali si vedci.
Tím z Vanderbiltu rozdelil dáta do dvoch celkov a za hranicu vytýčili pokles jasnosti v roku 1962. Zistili, že v 50. a 60. rokoch došlo k výpadku v dátach. Predtým do kolekcie fotografických platní prispievalo niekoľko teleskopov, po tomto medzníku už pochádzajú záznamy len z jedného teleskopu.
Nové prehodnotenie historických údajov ukázalo, že veľkú zmenu intenzity svietivosti pred pol storočím nespôsobila samotná hviezda, ale práve zmena fototechniky.
„Hviezda nemá žiadnu zmenu jasu od roku 1890 do roku 1962 a nedošlo k žiadnej zmene v jase ani od roku 1962 do roku 1990, kedy bolo urobená posledná platňa. Takéto správanie v období dátovej medzery nastalo aj pri iných hviezdach, ktoré sme použili na porovnanie," vysvetlil spoluautor štúdie Michael Lund pre Popular Science.
Stále nevieme, čo je pri hviezde
Prvá záhada však stále zostáva, keďže sonda Kepler jednoznačne ukázala nezvyčajné zoslabovanie jasu hviezdy, okolo ktorej niečo mimoriadne hmotné obieha, či prechádza. My netušíme, čo.
K najpravdepodobnejším teóriám patrí vysvetlenie, že hviezdu tieni masívny roj komét alebo došlo k akémusi skresleniu svietivosti hviezdy.
Kepler už dáta v súhvezdí Labute, kde sa nachádza hviezda, nezbiera. Inštitút SETI v tejto časti vesmíru nenarazil na žiaden zaujímavý rádiosignál. Na druhej strane na tento bod namierili svoje teleskopy tisícky amatérskych astronómov po celom svete a záhada sa možno v budúcnosti predsa len vyrieši.
