Najzáhadnejšiu hviezdu už skúmajú aj teleskopy lovcov mimozemšťanov
Svetlo vychádzajúce z hviezdy KIC 8462852 blokuje čosi mohutné a nepravidelné. Vedci nevedia čo, a to naštartovalo celosvetové divoké špekulácie. Svoje teleskopy už na hviezdu zamerali aj v programe SETI, ktorý roky hľadá mimozemský signál.
Klasické vysvetlenia zlyhávajú
Hviezda žiari takmer 1 500 svetelných rokov od Zeme, z nášho pohľadu medzi súhvezdím Labute a Lýry. Vesmírny teleskop Kepler si ju všimol už dávnejšie. Teleskop má na svojej misii úlohu odhaľovať exoplanéty podobné Zemi a meria zmenu svietivosti hviezd.
Počas zacielenia na KIC 8462852 spozorovali astronómovia anomáliu v údajoch. Hviezda menila svoj jas spôsobom, aký na iných hviezdach nezaznamenali.
Prirodzenou domnienkou je, že „bliknutia“ hviezdy môže zapríčiniť nejaký objekt, ktorý sa dostal do dráhy medzi hviezdu a teleskop – napríklad planéta. Aj najväčšie planéty by však dokázali spôsobiť zníženie jej svietivosti len približne o jedno percento. Svetlo z tejto hviezdy je však blokované oveľa intenzívnejšie a nepravidelne.
Zatiaľ sa nenašli jednoznačné odpovede, ktoré by záhadu uspokojivo vysvetľovali. Na príliš veľké „smetie“ na obežnej dráhe, ako je prach, je hviezda príliš stará. Možnosť, že by ju zatieňovala skupina komét, ktoré pritiahla iná hviezda, je nepravdepodobná, pretože tento jav sa ešte nikde nepozoroval.
Našli sme Dysonovu sféru?
Keď sa vyčerpali prirodzenejšie teórie, prišli na rad aj menej pravdepodobné sci-fi domnienky. Lovcom mimozemských signálov, ale aj serióznejším astronómom napadla možnosť existencie takzvanej Dysonovej sféry.
Astronóm a fyzik Freeman Dyson prišiel v 60. rokoch s hypotézou, že najvyspelejšie mimozemské civilizácie dokážu využiť celý výkon materskej hviezdy. Obklopia ju umelou štruktúrou, aby mohli zachytiť celé jej žiarenie.
Predovšetkým sci-fi autori si predstavovali tento Dysonov nápad ako štruktúru, ktorá obklopuje a uzaviera celú hviezdu, prípadne sa na jej orbite nachádzajú prstence solárnych panelov. Dyson si sféru skôr predstavoval ako štruktúru dutých asteroidov, alebo roj objektov pohybujúcich sa voľne a nezávisle na orbite okolo hviezdy.
Záhadná hviezda vzbudila záujem širokej verejnosti. Každý chce počuť jednoznačný záver a internetový „trh“ sa tomu prispôsobuje. Na webe už nájdete aj články s jednoznačným tvrdením o náleze mimozemskej megaštruktúry.
V SETI chcú mať istotu
Ak okolo hviezdy KIC 8462852 naozaj prosperuje mimozemská civilizácia, mohla by používať technológie, ktorých stopy by sme mohli zachytiť.
Na hviezdu už zamerali svoje teleskopy aj v SETI, v programe, ktorý roky hľadá mimozemské signály. Rádiové vlny z vesmíru tam zachytávajú a analyzujú pomocou sústavy veľkých teleskopov.
"Pozeráme sa na to s teleskopom ATA. Mali by sme to urobiť pre istotu," potvrdil novú prioritu astronóm SETI Seth Shostak. Dodal však, že ľudia by mali mierniť svoj entuziazmus a poučiť sa z histórie.
V minulosti sa totiž už niekoľkokrát vyskytli situácie, keď mnohí verili, že našli signál od „E.T.“. V 60. rokoch sa za takéto signály považovali pulzary. Až neskôr sa zistilo, že sú rotujúcimi neutrónovými hviezdami, ktoré pozorujeme ako zdroje elektromagnetického žiarenia.
Podľa Space.com treba brať do úvahy, že hviezda môže podporovať aj formy života, ktoré nevysielajú nami zachytiteľné signály. Mimozemská megaštruktúra môže byť tiež pomníkom civilizácie, ktorá zanikla.
Šéf programu SETI Andrew Simon chce podrobne preskúmať vlnovú dĺžku vyžarovania podivnej hviezdy. Takýto výskum by sa však mohol začať už v januári budúceho roka.
Náznaky života všade okolo
Ako píše magazín Time, na prvý pohľad to vyzerá, že vo vesmíre nie je žiaden život. Nezachytili sme ešte žiaden signál. Ale môžeme sa na to pozerať aj inak - je celkom možné, že vesmír kypí životom.
V našom bezprostrednom susedstve sa nachádza 300 miliárd hviezd, existuje najmenej 100 miliárd iných galaxií a každá z nich môže mať svoje vlastné podmienky na život. Stavebné kamene potrebné na život, ako ho poznáme, teda voda, uhľovodíky, aminokyseliny sa našli po celom vesmíre. Recept na život je v podstate jednoduchý: chce to chémiu, energiu, čas a zrejme aj šťastie.
"Je skoro jedno, kde zameriate teleskop, pretože planéty sú všade. Myslím si, že ak vo vesmíre niečo je, bude tam toho tak veľa, že existuje šanca na úspech, " vysvetľuje svoj optimizmus astronóm z programu SETI Seth Shostak.
