Cesta na Červenú planétu môže viesť cez podzemie nášho Mesiaca
Európania, a nielen oni, chcú v budúcich rokoch vybudovať na Mesiaci základňu, ktorá by mala byť krokom ku budúcej ceste na Mars. Na Mesiaci sú však nepriaznivé podmienky. Ako odolávať vákuu, žiareniu či mikrometeoritom?
Lávové tunely ako na Zemi
V mesačnom pohorí Marius sa nachádza veľká, podivná jama, ktorá priťahuje oprávnenú pozornosť od svojho objavenia. Je možné že ide o vstup do veľkej „mesačnej jaskyne“. Ak je to tak, práve tam môže vzniknúť nástupca Medzinárodnej vesmírnej stanice – mesačná základňa.
Veľká diera na mesačnom povrchu môže byť vchodom vedúcim do dlhej podpovrchovej jaskyne, ktorú kedysi vytvorila láva. Poznáme ich aj zo Zeme. Takéto dlhé „potrubia“ sa našli napríklad na Havaji, Austrálii, Sicílii či na Galapágoch.
Lávové tunely sú horúcim kandidátom na podrobný výskum. Ich význam môže rýchlo stúpnuť, keď sa ukáže, že môžu astronautom poskytnúť úkryt v nehostinnom lunárnom prostredí. Astronauti vo vesmíre musia čeliť vákuu, nízkym teplotám, žiareniu aj spŕškam mikrometeoritov.
Zmestí sa do nich aj mesto?
Tunely z lávy by im mohli výrazne uľahčiť život. Mohli by byť dosť veľké na to, aby v nich našli miesto ľudia v skafandroch, ich technické vybavenie a podľa niektorých odhadov aj celé mestá.
Vedecký tím z Purdue University v Indiane prezentoval viac ako tucet potenciálnych mesačných "skrýš". Niektoré lávové tunely môžu byť naozaj obrovské, dlhé aj 100 kilometrov a široké 1,6 kilometra. Na jednom obrázku ukázali, že by sa do nej mohlo zmestiť aj celé mesto Filadelfia.
K záverom prišli novou analýzou dát získaných zo sondy, ktorá mala primárne mapovať gravitačné pole Mesiaca. Takýchto tunelov môže existovať podstatne viac, ako zachytila sonda. Náznaky sa totiž našli iba pri dátach získaných z nízkeho preletu nad mesačným povrchom, a aj tak sa podarilo identifikovali len tie najväčšie prepadliny. Pozornosti mohli pokojne ujsť tunely so šírkou jedného kilometra.
Roboty, nie vŕtačky
Mesiac vyzerá aj zo Zeme ako zjazvená guľa. Ryhy na povrchu boli kedysi veľmi širokými kanálmi pre tečúcu lávu. Ich enormné rozmery naznačujú, že lávové tunely môžu byť na Mesiaci stabilnejšie ako tie na Zemi, čiže je menej pravdepodobné ich zrútenie.
Tento predpoklad zároveň vysvetľuje, prečo sa našlo tak málo prepadnutých otvorov, ktoré sú akoby svetlíkmi do týchto tunelov.
„Analýza stability lávového tunelu ukázala, že i tunely široké 5 kilometrov a vysoké 3 kilometre by boli dosť stabilné,“ povedal spoluautor výskumu Jay Melosh.
Ešte predtým, ako sa ľudia vrátia na Mesiac, tunely by mali preskúmať robotické sondy s radarmi. Veľký zmysel má aj lov na „svetlíky“. "Keď už máme prístupový bod, máme väčšiu šancu vstúpiť do tunela bez toho, že by sme museli kopať," povedal výskumník Rohan Sood.
Radar by mal na Mesiaci overiť, či nie je tunel zablokovaný závalmi. Ak je cesta voľná, môže vyraziť mechanické vozidlo. "Určite nechcete poslať partiu astronautov s vŕtačkou a nenecháme ich vŕtať tunel upchatý sutinami," vysvetlil Melosh.
Mars do hĺbky
Pozitívom je, že podobné svetlíky sa totiž našli aj na Marse, ktorý má byť v dlhodobejšom horizonte hlavným cieľom ľudstva. Na Marse sú oveľa väčšie sopky ako na Zemi - napríklad vulkanická oblasť Tharsis zaberá plochu 30 miliónov kilometrov štvorcových. Aj marťanské jaskyne sú pravdepodobne výsledkom vulkanickej činnosti.
Ešte pred pristátím človeka Červenú planétu skúmajú sondy. Doteraz sa výskum obmedzoval len na povrchové bádanie. O dva roky bude mať pristávací modul InSight aj nástroj na bádanie v hĺbkach, ale až v roku 2020 pristane na Marse nová generácia georadarov.
Vedci z Talianska na základe skúmania podobných svetlíkov na Havaji prišli na to, že hĺbka a šírka týchto "prepadlísk" priamo súvisí s rozmermi jaskýň. Odhady hovoria, že na Marse by sa mohli nachádzať tunely s priemerom 100 metrov.
Prieskum jaskýň nie je dôležitý len pre vybudovanie ochrany pre človeka. Toto prostredie by mohlo byť mimoriadne priaznivé pre Marťanský život. Planéta bola mala kedysi oveľa priaznivejšia podmienky a práve v lávových tuneloch sa mohli zachovať „svedkovia“ z týchto čias.
Kombinácia vodných usadenín, ktoré nemajú šancu na povrchu, vulkanického tepla, vody a minerálov môže postačovať na prežitie mikróbov.
