Tajomstvo marťanského života môže ukrývať strieborná planina

Ak hľadať život, tak práve tu

Ak pošleme na Mars ďalšiu sondu, mali by sme dopredu vedieť, kde je šanca na získanie prelomového vedeckého materiálu. Astrobiológovia, teda experti na možný život mimo planéty Zem, by veľmi radi preskúmali jednu konkrétnu oblasť červenej planéty. Majú na to dobré dôvody.

Argyre Planitia, obrovská panva na južnej pologuli Červenej planéty, sa volá podľa mýtického ostrova Argyre. Gréci verili, že je celý zo striebra.

Hľadaním najlepšieho cieľa budúcej misie sa zaoberal tím astrobiológov pod vedením Alberta Fairéna z Cornell University. Všetky cesty by podľa jeho záverov mali smerovať na panvu Argyre Planitia.

Povedané s veľkou mierou vedeckého optimizmu, ak by mal byť život niekde na Marse, pravdepodobne by sa nachádzal práve tu. Panva sa v porovnaní s okolím na základe doterajších zistení ukázala ako veľmi bohatá na zložky nevyhnutné pre evolúciu života.

Množstvo vecí na skúmanie

Astrobiológovia na planine vyzdvihujú najmä hydrotermálne ložiská či prítomnosť takzvaných píng, čo sú kopčeky vyplnené ladom a pokryté pôdou a aj dávne ľadovcové usadeniny.

Planina so šírkou 1 770 kilometrov je pre budúce songy či posádky celkom dobre dosiahnuteľná. "Táto veľká zbierka zvláštnych vlastností dokopy v istom konkrétnom prostredí a prístupná jednou misiou je to, čo robí Argyre jedinečným," pochvaľoval si Fairén.

Mars nevyzeral vždy tak, ako ho poznáme z filmov alebo obrázkov sond. Atmosféra ho kedysi chránila pred radiáciou, časť povrchu zrejme pokrývali moria. Dá sa veľmi ľahko predstaviť, že v tomto prostredí sa darilo aj životu.

Zlaté obdobie s priaznivými podmienkami existovalo asi pred štyrmi miliardami rokov. Práve v tomto čase sa pri náraze nejakého vesmírneho objektu vytvorila aj strieborná planina.

V tom čase sa panva mohla stať prirodzeným zdrojom vody. Vedci sa domnievajú, že náraz mohol vyvolať aj hydrotermálnu aktivitu, ktorá mohla fungovať ako katalyzátor života.

Odvtedy Mars stratil väčšinu svojej atmosféry a výsledkom je chladnejšia planéta, ktorej jazerá a rieky zmrzli a zmizli. Vyschnutý Mars už poznáme len ako málo pohostinné miesto. Hoci pred miliardami rokov mohla kypieť životom celá planéta, práve Argyre Planitia sa zdá byť ideálnym miestom, kde by sme mohli nájsť pozostatky tohto dávneho života.

Čas pre vesmírnych paleontológov

Planina nie je najpohostinnejším miestom na červenej planéte. Ak by sme jej umiestnenie porovnali so Zemou, umiestnili by sme ju tam, kam Falklandské ostrovy, do chladných vôd juhozápadne od Južnej Ameriky.

Argyre je mrazivým miestom, Slnko tam cez zimné mesiace preniká ťažko. Nová misia bude musieť počítať s tým, že solárne panely nebudú na dodávanie energie stačiť.

Tím Alberta Fairéna naznačuje, že miesto by sa najprv malo sondovať z orbity. Sonda s laboratóriom by k panve mala vyraziť až neskôr.

Na Marse ma NASA teraz ešte stále funkčné vozidlo Curiosity, ale na Argyre Planitia ho nasadiť nemôže. Okrem problémov so vzdialenosťou a Slnkom sa na ceste môže kontaminovať, čo by značne skreslilo analýzu vzoriek z panvy.

Prelomový objav na planine možno uskutoční až ľudská posádka, ktorá sa podľa optimistov vydá na Mars už o 15 rokov. Ak astronauti skutočne prídu na toto sľubné miesto, zrejme by mali do tímu pribrať aj paleontológa.