Po desaťročiach môžu rozlúsknuť záhadný mimozemský signál
„Wow!“ Len toto napísal pred 40 rokmi astronóm, keď narazil na záhadný rádiový signál z vesmíru, ktorý odvtedy nikto nevedel uspokojivo vysvetliť. Boli to mimozemšťania? Vedci prišli s novou teóriou.
Čo zachytilo Veľké ucho?
Moderná ľudská civilizácia vedome i nevedome vysiela do vesmíru najrôznejšie signály, ktoré sa už rozšírili do vesmíru na vzdialenosť mnohých svetelných rokov. Keďže predpokladáme, že to isté by mohli robiť aj mimozemšťania, na svete existuje niekoľko teleskopov, ktoré sa ich takýmto spôsobom snažia vo vesmíre vypátrať.
Drvivú väčšinu signálov z vesmíru vieme identifikovať a priradiť im „obyčajné“ vysvetlenia. Niektoré pochádzajú z planét, iné zo sĺnk, pulzarov a niektoré dokonca zo samotného stvorenia sveta – Big Bangu. Teleskopu sa však už raz podarilo zachytiť niečo, nad čím astronómovia roky krútia hlavou. Sen každého astronóma sa splnil v roku 1977 Jerrymu Ehmanovi.
Ehman pracoval s údajmi, ktoré zaznamenal teleskop patriaci univerzite v meste Delaware. Rádiový signál z teleskopu Big Ear (Veľké ucho) odrazu ukázal anomáliu.
Silný signál trval len 72 sekúnd, Ehman zaznamenal jeho intenzitu číselno-abecedným kódom a na rovnaký papier celý ohromený pripísal zvolanie „Wow!“. Pod týmto názvom vošiel záhadný vesmírny signál do dejín a desaťročia mnohí pripúšťajú, že mohol pochádzať od mimozemšťanov.
Zásadná frekvencia
Analýza signálu naznačovala, že prichádzal z medzihviezdneho priestoru. Signál sa objavil len v úzkom frekvenčnom spektre. Najväčšie vzrušenie vzbudilo zistenie, že sa nachádzal presne na frekvencii, o ktorej sa vtedy predpokladalo, že by na nej mohli mimozemšťania komunikovať.
Mimozemská inteligencia by podľa lovcov signálov zrejme využila signál vo frekvenčnom pásme 1420 megahertzov, pretože to je frekvencia neutrálneho vodíka v kozme. Samozrejme, mimozemšťania by mali vedieť používať rádiové vlny.
Problém však bol v tom, že signál sa neopakoval a nové údaje sa nedali získať. Záhada zostal záhadou.
Fascinovaný bol aj Hawking
Wow signálom bol fascinovaný aj legendárny teoretický fyzik Stephen Hawking. "Signálu trvalo 200 rokov, kým k nám doletel. Naša odpoveď by trvala rovnako dlho. Možno tam už nikto, koho by sme zastihli, nie je," povedal vo svojom televíznom programe.
Objaviteľ signálu Ehman dlhú dobu bojoval s pochybnosťami. „Máme skrátka príliš málo dát, aby sme z nich mohli vyvodzovať nejaké závery. Inými slovami, nechcem robiť unáhlené závery na základe dát malého rozsahu,“ vyjadril sa opatrne.
Po rokoch nová teória
Laickí nadšenci aj vedci sa snažia prísť na koreň záhady už takmer 40 rokov. S novým vysvetlením teraz prišiel astrofyzik Antonio Paris, ktorý v minulosti pracoval ako analytik ministerstva obrany USA.
Paris pristúpil k signálu Wow ako detektív, ktorý sa zaoberá starým odloženým prípadom. Prehľadal rôzne astronomické databázy a hľadať možných "vinníkov". Mimozemšťanov nenašiel, ale „podozrivými“ sa ukázali dve kométy.
Kométy z názvom 266P/Christensen a 335P/Gibbs objavili astronómovia až v 21. storočí, takže otec Wow signálu Ehman o nich v 70. rokoch netušil. Paris zistil, že obe sa nachádzali v predpokladanej blízkosti možného zdroja signálu. Astronómovia dopočtom lokalizovali pôvod signálu do súhvezdia Strelca ku hviezde Chí Sagittarii.
Kométy bývajú obklopené oblakmi vodíka a signál Wow mal rádiovú frekvenciu, ktorú vodík prirodzene vyžaruje.
Na overenie postavia teleskop
Táto nová hypotéza potrebuje overenie. Kométa 266P/Christensen preletí opäť cez Chí Sagittari 25. januára 2017 a 335P/Gibbs o rok neskôr, 7. januára 2018. Astrofyzik Paris chce túto udalosť sledovať teleskopom, ale v tomto termíne nie je žiaden voľný.
Paris sa rozhodol rozbehnúť crowdfundingovú kampaň na vybudovanie vlastného rádioteleskopu. Ktokoľvek môže darovať aj malý obnos a prispieť tak k vyriešeniu záhady. Dostatočnú sumu by rád vyzbieral už v máji, aby mohol v októbri teleskop postaviť a nastaviť ho na sledovanie januárového preletu.
Ak sa ukáže, že hypotéza o prelete komét je pravdivá, ufológovia stratia jeden zo základných „dôkazov“. Nadšenci vedy však nemusia smútiť. Keby sa aj Parisova teória nepotvrdila, astronómom by zostal k dispozícii trojmetrový rádioteleskop a nové dáta o dvoch kométach.