Ľudstvo sa odhodlalo na medzihviezdne lety, kam by malo zamieriť?
Vôbec prvýkrát v histórii sa desiatky miliónov dolárov nasmerujú na seriózny výskum medzihviezdnych letov. Ako však skonštruovať sondy, ktoré dokážu prejsť bilióny kilometrov a ku ktorým hviezdam ich nasmerovať?
Prvým cieľom hviezdny sused
Alfa Centauri je hviezdny systém, ktorý sa nachádza najbližšie k nášmu Slnku, nájdeme ho 4,27 svetelného roka od Zeme. Vďaka tomu je veľmi zaujímavý nielen pre vedcov a hľadačov mimozemského života, ale napríklad aj pre autorov sci-fi.
Režisér James Cameron sem zasadil dej svojho veľkofilmu Avatar, odohrávali sa tu aj niektoré časti Star Treku.
Britský fyzik Stephen Hawking s ruským miliardárom a mecenášom vedeckého výskumu Jurijom Milnerom k Alfa Centauri nechcú vyslať astronautov ani konvenčné rakety, ale malé superľahké vesmírne plavidlo.
Mikrosondy rozbehne laser
Ich sondy nemajú byť väčšie ako mobilný telefón. Ich súčasťou by bola solárna plachta veľká asi ako detský šarkan. Vďaka nej by „plávala“ vesmírom ako koráb na mori, ale smer aj intenzitu by určovali laserové zameriavače na Zemi.
Extrémne silné laserové vysielače sú kľúčovým prvkom projektu. Bez nich nebude môcť plachta využiť vo vesmíre slnečný a hviezdny vietor a pozemský dispečing si so sondou neudrží spojenie. Otázkou zostáva, ako vyvinúť cenovo dostupný laserový pohon. Technológia solárneho plachtenia ale skutočne funguje a vo vesmíre už bola vyskúšaná.
Ruský investor a popularizátor fyziky Milner sa rozhodol investovať na rozbeh projektu 100 miliónov. "Dúfame, že budeme mať odpovede na všetky hlavné výzvy do desiatich rokov," uviedol vedúci projektu Pete Worden.
Pätinová rýchlosť svetla
Výhoda Alfa Centauri spočíva v tom, že je, na galaktické pomery, „blízko“. Ak by laserová sonda dokázala letieť pätinovou rýchlosťou svetla, čo chcú konštruktéri aj dosiahnuť, tak by dosiahla najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Kentaura za 21 rokov.
To je oveľa rýchlejšie ako ku ktorejkoľvek inej hviezde. Na porovnanie, ak by k Alfa Centauri vyrazila konvenčná sonda Voyager 1, ktorá je v súčasnosti najvzdialenejším ľudským výtvorom od Zeme, trvalo by jej to 74-tisíc rokov.
Alfa Centauri nie je jedným objektom, ale sústavou troch hviezd. Väčšia a jasnejšia Alfa Centauri A a jej slabší brat Alfa Centauri B sa podobajú na naše Slnko. Spoločnosť im robí ešte červený trpaslík Proxima Centauri. Voľným okom ho síce nevidíme, ale v skutočnosti je to najbližšia hviezda k našej Slnečnej sústave.
Akákoľvek sonda nasmerovaná do tohto vesmírneho priestoru by zabila dve muchy jednou ranou. Sonda by mohla pozorovať viac hviezd a skúmať, či sa tam nachádza planéta podobná Zemi.
Môže byť pri Alfa Centauri planéta podobná Zemi? Môže, ale teleskopy ju doteraz neobjavili a komplikované dráhy troch sĺnk robia možnosť, že je na nej život, pomerne nepravdepodobnou. Navyše, Proxima Centauri je eruptívna, čo ešte znižuje pravdepodobnosť života v jej blízkosti.
Údaje sprístupnili aj amatérom
Milner už pred časom investoval milióny do projektu Breakthrough Listen, ktorý pomocou teleskopov hľadá mimozemský život v okolí blízkych hviezd.
Po prvých mesiacoch fungovania teraz nazbierané údaje sprístupnili aj amatérom, ktorí sa takto môžu na výskume podieľať. Pozorovania obsahujú väčšinu hviezd vo vzdialenosti do 16 svetelných rokov od Zeme, a projekt zverejnil aj malú vzorku hviezd vo vzdialenosti 16 až 160 svetelných rokov.
Alfa Centauri v tejto vzorke chýba, pretože je dostupná na pozorovanie iba z južnej pologule. Jej pozorovanie začne austrálsky teleskop Parkes na konci roka. Najvýkonnejšie rádioteleskopy zo Západnej Virginii, Kalifornie a Austrálie budú zachytávať signály z tých častí vesmíru, ktoré by mohli byť podľa vedcov najzaujímavejšie.
Sú aj lepšie ciele
Ak astronómovia zachytia mimozemský signál z blízkej hviezdy, prioritný cieľ pre superrýchle malé sondy bude jasný.
Niektoré hviezdy v našom okolí sú podľa odborníkov sľubnejšie ako Alfa Centauri, čo sa týka možnosti mimozemského života. Austrálsky profesor z University of Southern Queensland Jonti Horner navrhuje hviezdu Epsilon Eridani, vzdialenú 10,5 svetelných rokov od nás. Ak by sme mali k dispozícii sľubovaný laserovo-solárny pohon, dokázali by sme sa k nej dostať za 55 rokov.
Na rozdiel od Alfa Centauri je Epsilon Eridani osamelý pútnik podobný nášmu Slnku. Na základe pozorovaní vieme, že sa tam nachádza minimálne jedna masívna planéta.
