Život nie je vylúčený na Planéte X ani na telesách bez vlastného slnka
Čím ďalej sme od Slnka, tým menej tepla z neho získavame. Znamená to, že na Planéte X, ktorá zrejme krúži na okraji našej sústavy, či na planétach, ktoré žiadnu hviezdu nemajú, nemôže existovať život? Tak jednoduché to nebude.
Ľadová superzem bez života?
Dvojica amerických vedcov sa domnieva, že našla deviatu planétu našej Slnečnej sústavy. Dôkazy sú zatiaľ len teoretické, stihli však vyvolať celosvetovú pozornosť. Pomocou teleskopu planétu zatiaľ nepozoroval nikto, aj keď je celkom slušná šanca, že existuje nepozorovaná na starších záberoch. Veľkosťou by sa mohla blížiť k Neptúnu, čo je momentálne najvzdialenejšia planéta Slnečnej sústavy. Môže však ísť aj o takzvanú superzem, teda veľkú kamennú planétu.
Domnelá Planéta X, by mala byť od Slnka tak ďaleko, že k jednému obehnutiu centrálnej hviezdy by mohla potrebovať 10-tisíc až 20-tisíc rokov. Vo vzdialenosti, v ktorej sa zrejme pohybuje, sa k nej však môže dostávať len veľmi málo slnečných lúčov a tým aj tepla. Je pravdepodobné, že ide o veľmi chladné teleso. Vesmír je mrazivým miestom a jeho teplota je niečo nad absolútnou nulou, čo je približne mínus 273,15 stupňa. Ak by podobná teplota dominovala aj na Planéte X, život by na nej bol prakticky nemožný.
Podobne sú na tom aj takzvané túlavé planéty, teda temné telesá, ktoré sa túlajú v medzihviezdnom priestore a neobiehajú okolo žiadneho Slnka. Sú planéty, ktoré sú príliš ďaleko akýchkoľvek sĺnk, vždy len tmavými a mrazivými telesami bez života? Možno nie.
Oceán pod ochrannou vrstvou
Často si myslíme, že Slnko je základom života na Zemi. Keby nebolo Slnka, Modrá planéta by nebola dôverne známou modrou planétou, kde prekypuje život. Voda v kvapalnom stave, nie žiadna para lebo ľad, je jedným z predpokladov existencie života. Voda však potrebuje teplo, aby mohla byť v kvapalnom skupenstve. Ako by to bolo možné bez blízkej hviezdy akou je Slnko? Vedci si myslia, že aj na odľahlých či túlavých planétach by sa mohla nachádzať jedna z dôležitých zložiek života vo forme ako ho poznáme.
Väčšina planét generuje teplo vo svojom vnútri, rovnako ako Zem. Jadro našej zeme je roztavené a horúce. Planéty v hlbokom vesmíre môžu mať tiež žeravé jadrá, budú však uväznené v žalári silnej vrstvy ľadu. Ak by bol ľad silný približne 10 kilometrov, účinne by zakonzervoval teplo planéty a pod ním by mohol prúdiť tekutý oceán.
Myšlienka oceánov pod ľadom nie je novou, ani nijak špeciálne naviazanou na túlavé a veľmi vzdialené planéty. Na dvoch Jupiterovych mesiacoch, Európe a Ganymedovi, sú pod ľadom oceány kvapalnej vody. Keďže sú veľmi zaujímavé aj pre možnosť, že na nich existuje život, NASA a Európska vesmírna agentúra sa ich chystajú o niekoľko rokov preskúmať automatickými sondami.
Hľadajú sa čierni fajčiari
Život je možný vo vode aj bez svetla. Vedci už našli na Zemi celé uzatvorené ekosystémy, ktoré žijú na dne oceánov bez potreby Slnka. Pri hydrotermálnych prieduchoch na dne oceánov – nazývajú sa aj čierni fajčiari - sa dokázalo rozvinúť živé spoločenstvo. Napriek veľkému tlaku, žiadnemu svetlu a unikajúcemu sírovodíku tu baktérie vyprodukujú energiu, od nich sú potom závislé vyššie organizmy ako červy, lastúrniky, slepé krevety, kraby aj ryby.
Vedci predpokladajú, že na podobnom základe by mohli fungovať systém čiernych fajčiarov aj v tektonických zlomoch na mesiaci Európa, alebo hocikde inde.
Hrubý ľad nie je jedinou možnosťou, ako si môže planéta v mrazivom kozme zachovať teplo. Pomohla by jej aj hustá atmosféra s extrémne silným skleníkovým efektom v kombinácii s horúcim jadrom. Ako je to s Planétou X? Na odpoveď si budeme musieť ešte počkať.
Mali by sme expandovať
Náš Mesiac bude zrejme dôležitý pre budúce cesty do blízkeho vesmíru. V ďalekej budúcnosti by mohla byť Planéta X rovnako dôležitou štartovacou stanicou pre naše rozšírenie sa do celého vesmíru.
Vyzýva na to aj popredný fyzik Stephen Hawking, ktorý tvrdí, že ľudstvo môže zničiť svoju planétu, a preto by sme mali hľadať spôsob, ako obývať iné svety vo vesmíre. „Mali by sme sa rozšíriť vo vesmíre a k iným hviezdam, aby katastrofa na Zemi neznamenala koniec ľudskej rasy,“ tvrdil pre BBC. Zároveň sa však obáva, že nebudeme schopní vybudovať sebestačné kolónie vo vesmíre najmenej ešte sto rokov a preto sme zraniteľní. Kolonizovanie vesmíru je však jedinou možnou cestou, ako môže ľudstvo prežiť.
