Vesmír mení telá astronautov, na Zem sa nevracajú rovnakí
Keď človek opúšťa Zem a mieri do vesmíru, beztiažový stav okamžite začína pôsobiť na krehkú ľudskú schránku. Srdce, kosti, svaly, telesné tekutiny zrazu prestanú fungovať spôsobom, ktorý im je vlastný.
Jeden na Zemi, druhý vo vesmíre
Ruský kozmonaut Michail Kornijenko a americký astronaut Scott Kelly začali svoju ročnú pracovnú misiu vo vesmíre. Cieľom takéhoto dlhého pobytu je získať dôležité informácie, ktoré sa týkajú dlhodobého pobytu vo vesmíre a jeho vplyvu na ľudský organizmus. Americká NASA má vo výskume navyše na rozdiel od Rusov vlastný tromf – Scott Kelly má na Zemi dvojča.
Súrodenci Scott a Mark sú jednovaječné dvojčatá. Jeden vo vesmíre a druhý na zemskom povrchu absolvujú celý rad rovnakých pokusov. Vedcom by to malo pomôcť získať porovnanie ľudského organizmu vo vesmíre s jeho genetickou kópiou na Zemi.
Scott Kelly so svojou dvojičkou Markom (vpredu). (AP Photo/Dmitry Lovetsky)
Vplyv na svaly, kosti aj na srdce
Mark Kelly, ktorý zostáva na Zemi, je tiež bývalý astronaut. Obaja bratia boli námornými pilotmi, testovacími pilotmi a astronautmi. Obaja už boli vo vesmíre, ale nikdy nie v rovnakom čase.
Ročná misia sa zameriava na pochopenie fyzickej a psychickej náročnosti pobytu v beztiažovom stave, ktorý je veľmi náročný pre telo. Svaly oslabujú, kosti sú krehkejšie a ani srdce nebije rovnako.
Dokáže ľudské telo zvládnuť trojročný let na Mars? Aj na túto otázku sa budú vedci snažiť odpovedať. Z vesmíru sa totiž vracajú ľudia v trochu inej podobe ako pred vesmírnym letom.
Astronauti narástli
Telo sa snaží vyrovnať s absenciou gravitácie a beztiažový stav ho deformuje. Už pred v minulosti sa zistilo, že astronauti sa vo vesmíre zväčšujú. Za šesť mesiacov narástli asi o 3 percentá. Bez gravitácie sa totiž chrbtica akoby viac roztiahla. Keď sa astronauti vrátia na Zem, postupne sa ich výška vráti do normálu.
Telesné tekutiny sa tiež bez dozoru gravitačnej sily akoby zbláznili. Život na obežnej dráhe je šokom, tekutiny sa presunú zo spodnej časti tela do hlavy. Výsledkom je, že astronauti vyzerajú, akoby mali nafúknuté hlavy. Po čase sa telo s touto šokovou situáciou vyrovná a tekutiny sa rozložia rovnomernejšie.
Záblesky kazia spánok
Pri poletovaní po vesmírnej stanici nie sú potrebné svaly, svalová hmota teda rapídne slabne. Astronauti musia počas pobytu vo vesmíre pravidelne aspoň dve hodiny cvičiť, len aby boli schopní po návrate normálne fungovať. Cvičenie pomáha aj pri úbytku kostnej hmoty. Pre nedostatok pohybu by astronauti mohli prísť o časť kostnej hmoty. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici sú umiestnené rotopédy aj bežecké pásy.
Astronauti popísali aj svoje ťažkosti so spánkom. V odpočinku im bránia záblesky. Tieto výboje pochádzajú z kozmického žiarenia, keď vysokoenergetické častice prechádzajú Slnečnou sústavou.
A to nie je všetko, astronautom sa po návrate na Zem stáva, že im „všetko padá z rúk“. Bežná zemská gravitácia je pre nich prisilná. Nanovo musia získať cit a istotu, že všetky veci padajú nadol.
Scott Kelly so svojim kolegom na Medzinárodnej vesmírnej stanici Michailom Kornijenkom. (SITA/AP via NASA)
Stovky dní v kozme
Doteraz najdlhší pobyt vo vesmíre absolvoval Rus Valerij Poljakov, v beztiažovom stave zostal 437 dní. Ďalší Rus, Sergej Krikalev, strávil dokopy vo vesmíre 803 dní, tie však mal rozložené počas šiestich pobytov. Američania sa doteraz odvážili iba na sedemmesačný pobyt v kozme.
Američan Scott Kellly ide opustiť Zem už po štvrtý raz a keď sa úspešne vráti, tak pokorí 500-dňovú hranicu pobytu vo vesmíre. Jeho kolega na vesmírnej stanici, Rus Michail Kornijenko, prekoná absolútny rekord Krikaleva s celkovým sumárom 878 dní.
