Tri mimozemské oceány, ktorých preskúmania sa môžeme dožiť

Lepšie ako Mars?

Na Marse kedysi tiekli rieky a zrejme tam boli aj moria. Dôkazy o tekutej vode, a navyše stále prítomnej, sa vyrojili v iných častiach kozmu – na mesiacoch. Vedci nedávno odhalili, že tekuté oceány sa nachádzajú na Jupiterovom mesiaci Europa, Saturnovom mesiaci Enceladus a naposledy aj na Jupiterovom najväčšom mesiaci Ganymedes.

Slaný oceán na najväčšom mesiaci

Hubblov teleskop priniesol dôkaz, že na najväčšom mesiaci Slnečnej sústavy Ganymede je pod zamrznutým povrchom slaný oceán. Ak sú prepočty správne, Ganymedes môže mať dokonca viac vody ako Zem. Vedci vytvorili viac ako stovku modelov a simulácií, aby sa uistili, že zmiernenie mikropohybov polárnej žiary nad telesom spôsobuje práve slaná voda a nič iné.

Prítomnosť vody naznačovalo už skúmanie Jupiterovho mesiaca sondou Galileo. Oceán je podľa vedcov 100 kilometrov hlboký a ukrýva sa pod 150 kilometrov hrubou vrstvou povrchového ľadu.

Takéto množstvo vody znamená vyššiu pravdepodobnosť života na Ganymede. "Ak sme sa naučili niečo o živote na Zemi, tak je to fakt, že tam kde nájdeme vodu v kvapalnom skupenstve, tam nájdeme život," vyjadril sa vedec z NASA Kevin Hand.

Netušené množstvo vody

Či už tento dôkaz tečúcej vody znamená život alebo nie, objav zároveň naznačuje, že v Slnečnej sústave je viac vody, ako sme si kedykoľvek vedeli predstaviť.

Oceán na Ganymede však môže byť podľa niektorých náznakov akoby uväznený medzi vrstvami ľadu pod ním a nad ním, čo by pravdepodobne znemožnilo interakciu s inými chemickými prvkami.

Voda nie je všetko, vedci sú presvedčení o nevyhnutnosti ďalších dvoch zložiek. Prvou je zdroj energie a druhou sú organické zlúčeniny, teda molekuly na báze atómov uhlíka.

Mesiac Ganymedes s polárnymi žiarami a Jupiter. (NASA/ESA)

Oceán s chemickými reakciami a teplom

Mesiace Enceladus a Europa majú v porovnaní s Ganymedom výhodu. Na oboch sa predpokladá prítomnosť oceánov, ktoré sú v kontakte s horninami, čo zvyšuje pravdepodobnosť chemických reakcií.

Sonda Cassini poskytla dôkazy, že na Encelade existuje hydrotermálna činnosť. Rovnako ako na Ganymede, aj tu povrch pokrýva hrubý ľad a pod ním je oceán. Sonda odhalila malé kamenné čiastočky bohaté na kremík. Zrnká oxidu kremičitého by mohli vznikať na dne oceánu Encelada, kde sa horúca voda z hlbín mesiaca mieša s chladnejšou vodou.

Enceladus v predstave ilustrátora Michaela Carrolla. (NASA/Michael Carroll)

Najviac vody v sústave nemusí byť na Zemi

Aj na Jupiterovom mesiaci Europa sú podobné podmienky. Verí sa, že pod hrubou vrstvou ľadu je tekutý oceán. Európa je veľká asi ako náš Mesiac. Niektoré kalkulácie naznačujú, že na Európe by mohlo byť dva až trikrát toľko vody, ako na Zemi.

Z Jupiterovho magnetického poľa bombardujú Európu vysokoenergetické ióny a síra. Na povrchu mesiaca sa predpokladá aj prítomnosť peroxidu vodíka. Ak by sa tieto chemické prvky a zlúčeniny dostali cez ľad ku kvapalnému oceánu, mohlo by to viesť k viacerým chemickým reakciám, ktoré by poskytli potravu mikroformám života.

Mesiac sa stal populárnym na internete aj u filmových tvorcov. Okrem druhého dielu Vesmírnej odysey sa ním zaoberá aj novší sci-fi film Europa Report.

NASA sa na výskum Europy začala pripravovať. V roku 2025 by k Jupiteru mohla odštartovať sonda, ktorá by mohla okolo mesiaca krúžiť, alebo na ňom pristáť. V hre je aj technologicky náročné riešenie, ktoré predpokladá sondu, ktorá by sa dokázala prevŕtať silnou škrupinou ľadu až k oceánu. K jeho realizácii ale príde zrejme až neskôr.