Donbasu hrozí katastrofa, varuje šéfka Greenpeace. Časť území budú musieť po vojne zakonzervovať

Ktoré živočíšne druhy trpia vojnou najviac? Vyhnala vojna niektoré druhy z chránených oblastí? Hrozí, že na Ukrajine vymizne niektorý druh?

Vojna ničí celé biotopy, ovplyvňuje celý ekosystém a živočíchy v ňom. Nedávna štúdia o delfínoch ukazuje šokujúci nárast úmrtí a vedci vyzývajú na opatrenia na ich ochranu. Viac informácií o utrpení živočíchov počas vojny prináša organizácia UAnimals.

Rusko sa počas posledného roka viackrát vyhrážalo použitím jadrových zbraní, okupuje Záporožskú jadrovú elektráreň, armáda sa nezodpovedne správala aj v okolí Černobyľu. Boli by dôsledky použitia súčasných taktických jadrových zbraní na prírodu odlišné od dôsledkov po zhodení bômb napríklad na Hirošimu a Nagasaki?

To, čo sa deje v Záporoží, je veľmi nebezpečné. Ukazuje to kľúčový problém jadrovej energie - v čase vojny je skoro nemožné udržať jadrové elektrárne v bezpečí. Máme tím, ktorý situáciu neustále monitoruje, dochádza tam k nebezpečným situáciám. Keď sa jadrová elektráreň odpojí od siete, zníži sa zásoba vody a môže dôjsť k zastaveniu ochladzovania. Personál na mieste nemôže plniť svoje povinnosti, pretože je pod silným stresom. O dôsledkoch by som nerada špekulovala.

Dá sa pripodobniť terajší rozsah škôd na životnom prostredí Ukrajiny so známymi ekologickými katastrofami?

Každé poškodenie životného prostredia nám ubližuje, pretože človek je príroda a všetko so všetkým súvisí. Či už ide o únik ropy do mora, spaľovanie uhlia alebo znečisťovanie riek. Nechcela by som katastrofy porovnávať a hodnotiť, pretože môžu byť smrteľné pre tvory, ktoré žijú v určitej oblasti - môže ísť o škody na celé desaťročia, niekedy na storočia. (ako v prípade jadrovej energie - Černobyľ, Fukušima, Fukušima stále vypúšťa rádioaktívne vody do oceánu). Vojna so všetkými svojimi mechanizmami a strojmi môže zničiť miesta na dlhé roky - napríklad v Laose a vo Vietname sú stále zóny s mínami, ktoré pochádzajú z konfliktu spred 50 rokov. Dúfame, že Ukrajina bude odmínovaná okamžite v deokupovaných zónach a po skončení vojny všade.

Po zničenej vojenskej výbave vzniká množstvo odpadu. Ako by sa s ním malo naložiť tak, aby nepredstavoval záťaž pre ďalšie generácie?

Ťažko sa k tomu vyjadriť, takéto údaje nemáme.

Môžu sa odraziť škody na životnom prostredí Ukrajiny na prírode v okolitých štátoch vrátane Slovenska?

To závisí od druhu použitých zbraní a od toho, ako veľmi sa ľudia, ktorí o vojne rozhodujú, zbláznia. Môže hroziť aj znečistenie vodných tokov, ale zatiaľ nemáme žiadne konkrétne údaje z terénu, aby sme mohli robiť závery.

Ťažké kovy v potravinách

Ukrajinu čaká po vojne veľká obnova. Aké kroky bude nevyhnutné urobiť v rámci životného prostredia ako prvé?

Naši kolegovia a kolegyne na Ukrajine začínajú s klimatickými opatreniami - rekonštrukciou nemocnice so solárnymi panelmi a tepelnými čerpadlami. Výrazne sa tým znižuje spotreba fosílnych palív, a to je cesta, ktorou sa treba uberať. Čo sa týka širšej problematiky životného prostredia, tak - mechanizmy na obnovu prírody treba zahrnúť od začiatku do procesu rekonštrukcie, a je potrebné na toto poskytnúť finančné prostriedky a odborné znalosti/školenia.

Máme informáciu, ktorú zverejnila istá ukrajinská mimovládna organizácia, že vo Francúzsku sú ešte stále niektoré územia, ktoré sú zakonzervované od druhej svetovej vojny kvôli znečisteniu a mínam. Mohli by uplynúť celé veky, kým by sa tieto územia vyčistili, ak by sme ich nechali vyčistiť prirodzeným spôsobom. Jedným z nástrojov, ktoré musí Ukrajina použiť, je teda zakonzervovať územia, ktoré boli silne znečistené, a ponechať ich ako chránené prírodné zóny. Podobný prístup sa po katastrofe použil vo vylúčenej zóne v Černobyle. Tá je dodnes chránenou zónou.

Ale, samozrejme, pre niektoré iné územia sa bude musieť nájsť spôsob, ako vyčistiť pôdu. Pretože sa stále využíva na poľnohospodárske účely. Ťažké kovy, ktoré sa uvoľnili do životného prostredia, sa môžu hromadiť v potravinách. To znamená, že bude potrebné vykonať množstvo laboratórnych analýz na kontrolu rôznych území, a potom vypracovať metodiky na čistenie pôdy. Žiaľ, je ťažké pochopiť, čo sa deje na územiach, ktoré boli oslobodené, alebo na tých, ktoré sú stále okupované. Na oslobodených územiach jednoducho nemáme kapacity na to, aby sme mohli urobiť analýzu všade, a navyše sú tieto územia stále silne zamínované, aby sme mohli všetko skontrolovať.

Ako dlho sa bude príroda na Ukrajine spamätávať z dôsledkov vojny, resp. spamätá sa vôbec?

Čas, ktorý potrebuje príroda, je odlišný od času, ktorý potrebuje ľudstvo, ale mimo filozofie - nemáme takéto odhady. Ak sa niektoré druhy dostanú na pokraj vyhynutia - nebudú sa môcť spamätať, pretože nebudú mať kritické množstvo dospelej populácie na obnovu. Takže strata bude trvalá, a teda navždy.

Posunie vojna na Ukrajine symbolickú ručičku na Hodinách posledného súdu?

Vojna na Ukrajine už tie symbolické hodiny posunula, aj keď teda nie ako samostatná udalosť, ale ako súčasť hrozieb, ktoré vedci z Bulletin of Atomic Scientists oznámili. V januári tohto roku vyšla správa o tom, že sme momentálne 90 sekúnd od polnoci. Vedci a aktivisti spomenuli aj rozširovanie jadrových zbraní v Číne, zvyšovanie obohacovania uránu v Iráne, raketové testy v Severnej Kórei či zhoršovanie klimatickej zmeny.

Foto: Dorota Holubová