Donbasu hrozí katastrofa, varuje šéfka Greenpeace. Časť území budú musieť po vojne zakonzervovať
90 sekúnd do skazy. Toľko zostáva ľudstvu na symbolických hodinách posledného súdu. K posunu ručičiek bližšie k polnoci došlo "najmä, ale nie výlučne" pre ruskú inváziu na Ukrajinu a pre zvýšené riziko jadrovej eskalácie. Na to, čo robia úlomky munície s vodou a pôdou, či budú musieť niektoré územia po vojne zakonzervovať, a ako to ovplyvní Slovensko, sme sa pýtali riaditeľky Greenpeace Slovensko Kataríny Juríkovej.
Na to, ako vojna vplýva na životné prostredie Ukrajiny, sme sa pýtali aj europoslanca Martina Hojsíka a klimatického aktivistu Jakuba Hrbáňa z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Atómoví vedci
Ruská agresia spustila na Ukrajine vlnu bezprecedentných škôd na infraštruktúre a životoch civilistov, ale aj na životnom prostredí. Europoslanec Martin Hojsík súhlasí, že vojna spolu s klimatickou krízou, technologickými a biologickými hrozbami spôsobila, že hodiny, ktoré "symbolicky spravujú atómoví vedci", sú doteraz najbližšie k hodine dvanástej. Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje si myslí, že je pochopiteľné, ak pre samotnú Ukrajinu nie je boj so zmenami klímy v čase vojny prioritou, no ostatné krajiny by v snahe nemali poľaviť.
"Príkladom môže byť zvýšenie investícií do obnoviteľných zdrojov, ktoré minimálne Európe umožňujú odtrhnutie sa od ruských fosílných palív, vďaka ktorým môže Putinov režim vojnu financovať," uviedol pre ta3 Hrbáň. Príležitosť na zásadné zmeny núka povojnová obnova Ukrajiny. "Od výstavby infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie; nových energeticky efektívnych budov; možností pre udržateľnú dopravu, až po regeneratívne prístupy v poľnohospodárstve," menoval.
Vojna, ktorú začalo Rusko, spôsobuje škody aj na biodiverzite krajiny, ktoré však s posledným dňom konfliktu nezmiznú. Pomôže len čas.
Hrbáň hovorí, že rozsah škôd na životnom prostredí je najmä v čase prebiehajúceho konfliktu náročné mapovať a dokázať. Pripomína, že doteraz sa ešte stále nepodarilo stanoviť emisie vyprodukované počas vojny v Iraku. Aktuálne dáta ich odhadujú na úrovni približne 160-500 miliónov ton CO2. "V tomto kontexte je tak možné škody na životnom prostredí Ukrajiny prirovnať k havárii ropnej plošiny Deepwater Horizon v roku 2010, ktorá spôsobila extrémne environmentálne škody v Mexickom zálive pri pobreží USA," vysvetlil.
Aj samotné členstvo Ukrajiny v Európskej únii, o ktoré požiadala vo februári 2022, bude podmienené implementáciou zelených politík, infraštruktúry či ekonomík. Investovať bude musieť aj Kyjev. "Tento proces nebude možné zvládnuť bez využitia nových, moderných technológií, ktoré ponúkajú veľký priestor pre využitie potenciálu recyklácie vojenského odpadu - či už v zmysle materiálu alebo využitia," hovorí.
Znehodnotenie prírody môže mať vplyv na zdravie ľudí a odzrkadliť sa môže aj v susedných štátoch, aj keď len nepriamo. "Napríklad ekonomicky. Vnímame to na obmedzených dodávkach obilia, ktoré je spôsobené narušením ukrajinského poľnohospodárstva. Samozrejme, dopady vojny na ukrajinskú biodiverzitu či prírodné ekosystémy sa odzrkadlia na stave životného prostredia v celom regióne - konkretizovať dôsledky však bude možné asi až po skončení konfliktu," upozornil aktivista.
