Donbasu hrozí katastrofa, varuje šéfka Greenpeace. Časť území budú musieť po vojne zakonzervovať

V rozhovore so šéfkou Greenpeace odznelo:

• čo obsahuje koktail chemických zlúčenín po výbuchoch rakiet,
• príklad, ako Ukrajina bojuje v čase vojny so zmenami klímy,
• prečo Donbaskému regiónu hrozí katastrofa,
• či sa odrazia škody na ukrajinskej prírode v okolitých štátoch,
• či sa budú musieť niektoré územia zakonzervovať.

Je možné bojovať s klimatickými zmenami aj v čase vojny?

Je to nielen možné, ale súčasná situácia ukazuje, že napríklad zmeny v energetike sa môžu diať naozaj rýchlo. A môžeme očakávať, že prechod na obnoviteľné zdroje energie bude ešte rýchlejší. Ukrajina má šancu vybudovať energetický systém odklonený od nečistých fosílnych palív. To, čo nám vojna jasne ukázala, je, že centralizovaný energetický systém založený na fosílnych palivách nie je dostatočne flexibilný.

Naši kolegovia z Greenpeace zrekonštruovali nemocnicu severne od Kyjeva, ktorá je otvorená od konca januára a pri rekonštrukcii sa inštalovali na nemocnicu technológie, využívajúce obnoviteľné zdroje energie. 26. januára došlo k náletu a centrálna dodávka elektriny bola prerušená, aby sa zabránilo väčším škodám. Nemocnica fungovala ďalej vďaka tomu, že bola napojená na solárny systém a tepelné čerpadlo. Teraz v apríli sa ukázalo, že 60 % spotreby pokrýva solárna energia. Inštalácia ušetrí až 70 % spotreby energie a veľa verejných prostriedkov (až 80 %), ktoré môžu obce použiť na iné projekty. Obnova Ukrajiny a jej energetický prechod od fosílnych palív môžu ísť ruka v ruke.

Obsadili jadrové reaktory

Ukrajinské ministerstvo životného prostredia monitoruje, ako vojna vplýva na ovzdušie, pôdu, koľko odpadu vzniká. Od začiatku konfliktu vznikli už škody za desiatky miliárd eur. Ktoré údaje sú podľa vás najviac alarmujúce?

Vojna pokračuje, takže pokračujú aj škody. Škody na životnom prostredí sú pre nás nevyčísliteľné - žiadne peniaze nevrátia späť uhynuté delfíny v Čiernom mori, horiace prírodné parky, zničené stepi, znečistené rieky. Veľkým problémom v najbližších rokoch budú zamínované územia na pevnine, ale aj v mori. Veľmi znepokojivé je aj pretrvávajúce obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne. Naši kolegovia robia neustály monitoring a v istom momente bola hladina chladiacej nádrže alarmujúco nízka. Tento týždeň sme si pripomenuli 37 rokov od katastrofy v Černobyle a vojnové obsadenie jadrových reaktorov je asi tou najviac alarmujúcou situáciou, ktorú riešia.

K výročiu začiatku vojny Greenpeace uverejnil mapu Škody na životnom prostredí, ktorá monitoruje len malú časť prípadov, v skutočnosti je ich omnoho viac. Naši partneri z mimovládnej organizácie Ecoaction zdokumentovali viac ako 700 prípadov rôzneho poškodzovania životného prostredia. Obnova prírody by mala byť spolu s obnovou infraštruktúry prioritou, a preto je potrebné vytvoriť funkčné mechanizmy a poskytnúť dostatočné množstvo peňazí na tento účel.

Rusi dobyli vlani na jar rozsiahly komplex oceliarní v Mariupole. Kremeľ však nemá v pláne zničené oceliarne obnoviť. Akú hrozbu predstavuje pre priľahlé Azovské more zbombardovaná a opustená oceliareň?

Všetky fabriky - oceliarne či tepelné elektrárne majú negatívny vplyv na životné prostredie a v čase vojny neexistuje žiadna kontrola vypúšťania emisií, ktoré sa dostávajú do ovzdušia/vody. Keďže Mariupol je teraz okupovaný, budeme musieť počkať, kým bude možné prísť a vyhodnotiť všetky skutočné škody, aj tie, ktoré súvisia s prírodou. Takmer 90 % mesta je zničených a na jeho obnovu bude pravdepodobne potrebné vynaložiť veľa úsilia.

Terčom ruských útokov sa stali tiež rafinérie či priemyselné podniky. Aké riziká vznikajú s poškodenými potrubiami? 

Požiar v skladoch ropy a ropovodoch zvyčajne spôsobuje silné znečistenie ovzdušia, vody a pôdy. Napríklad ukrajinský think tank Dixi Group uviedol, že v dôsledku ostreľovania ropného skladu v Ľvove 26. marca sa ropné produkty dostali do rieky Západný Bug a hrozí znečistenie cezhraničných vodných útvarov. Rieka Západný Bug, do ktorej sa dostali, je totiž ľavostranným prítokom rieky Narva (povodie Visly).

Čo sa uvoľňuje pri výbuchu

Do ovzdušia sa pri výbuchu bômb, raketových útokoch a požiaroch dostávajú škodliviny. Ak by sme si to porovnali napríklad s ohňostrojmi, koľkonásobne horšie sú zvyšky munície v ovzduší pre ľudský organizmus? Aké dôsledky môžu zanechať na zdraví ukrajinského obyvateľstva?

Výbuchy rakiet a delostrelectva vytvárajú koktail chemických zlúčenín: oxid uhoľnatý a oxid uhličitý, vodná para, oxid dusnatý (NO), oxid dusnatý (NO2), oxid dusný (N2O), formaldehyd, kyanovodíkové pary (HCN), dusík (N2). Po výbuchu tieto zlúčeniny úplne oxidujú a častice, ktoré zostali po výbuchu, sa uvoľňujú do atmosféry. Hlavné z nich - oxid uhličitý a vodná para - nie sú toxické, ale prispievajú k zmene klímy. Oxidy síry a dusíka môžu spôsobovať aj kyslé dažde, meniť pH pôdy a spôsobovať “popáleniny” vegetácie, najmä ihličnatých stromov. Kyslé dažde sú nebezpečné aj pre ľudí, iné cicavce a vtáky, pretože ovplyvňujú sliznice a dýchacie orgány.

Kovové úlomky nábojov sú tiež nebezpečné pre životné prostredie. Liatina zmiešaná s oceľou je najbežnejším materiálom na výrobu nábojníc a obsahuje nielen bežné železo a uhlík, ale aj síru a meď. Tieto látky sa dostávajú do pôdy a môžu sa vylúhovať do podzemných vôd, prípadne preniknúť do potravinových reťazcov a ovplyvniť ľudí a zvieratá.

Toto všetko sa deje od roku 2014, keď ruské vojská prvýkrát vstúpili na ukrajinskú pôdu. Odvtedy sú niektoré územia okupované Ruskom. Vďaka medzinárodnému monitoringu vieme, že od roku 2014 bolo zaplavených viac ako 30 uhoľných baní a po začatí invázie v plnom rozsahu bolo od júna 2022 zaplavených ďalších 10 baní, čo môže spôsobiť kontamináciu podzemných vôd. Donbaskému regiónu hrozí katastrofa a predstavuje značné riziko pre zdravie okolitého obyvateľstva.

Ako sa správajú zvyšky munície v pôde a vodných zdrojoch? Čo sa z nich uvoľňuje? 

Organizácia Ecoaction pripravila správu, ktorá podrobne opisuje vplyv vojny na pôdu a vodu. Ale ako som už spomenula, tieto látky zo zvyškov munície sa dostávajú do pôdy a môžu sa vylúhovať do podzemných vôd, prípadne preniknúť do potravinových reťazcov a ovplyvniť ľudí a živočíchy.