Tradície či násilie na ženách? Veľkonočné zvyky sa nepáčia už ani mladým mužom
Veľká noc sa spája s mnohými symbolmi a tradíciami, z ktorých si každá rodina či domácnosť vyskladá svoju podobu sviatkov. Medzi tie najznámejšie zvyky, ktoré pozná azda každý Slovák, patrí šibanie a oblievanie žien. Čoraz viac mladých dievčat sa proti tejto tradícii búri. Niektoré to vnímajú ako násilie či istú formu nadradenosti mužov. Sú slovenské sviatky naozaj sexistické a zastarané?
Názory mladých žien
Lucia, 20 rokov
V mojej rodine sa tradície šibania a oblievania držali pomerne voľne. Nie sme veriaca rodina, a tak sme tento sviatok až tak neoslavovali. Ale šibanie a oblievanie som niekoľko rokov zažívala. Neskôr som sa voči tomu ohradila, no jeden rok k nám prišli kamaráti mojich rodičov, ktorí trvali na šibaní a oblievaní aj napriek vyslovenému nesúhlasu a pokusu o útek. Myšlienka tradícií Veľkej noci sa podľa mňa postupne premenila na výhovorku opíjať sa a vyblázniť sa, preto je môj postoj k sviatkom pomerne negatívny. Pri šibaní som do istej miery cítila poníženie a pocit bezmocnosti.
O pôvode tejto tradície neviem veľa, avšak v aktuálnej spoločenskej situácii mi už nepríde vhodná. Viem, že šibanie nemá byť bitka, ale samotný akt evokuje násilie voči ženám. Nemám nič proti neškodným tradíciám, patrí to, samozrejme, ku kultúre. Ale Veľká noc je pre mnoho dievčat nepríjemný, často až traumatizujúci zážitok. Podstatou je podľa mňa vždy súhlas.
Valentína, 28 rokov
Môj manžel a brat ma na Veľkú noc každoročne vyšibú, ale len symbolicky. Nikto ma nebije ani nepolieva vedrami studenej vody. Pokiaľ sa tieto tradície dodržujú iba symbolicky a bez tvrdého násilia, nemám nič proti. Ak by ma to však malo bolieť, určite by som to neocenila. Myslím si, že tradície by sa mali zachovať, no s mierou. Hrubé bitie a oblievanie žien studenou vodou s výhovorkou, že na Veľkú noc je to dovolené, do tejto doby už nepatria.
Laura, 26 rokov
Šibať a oblievať ma rodinní príslušníci chodili iba keď som bola malá. Dnes to už majú odo mňa zakázané, avšak stále sa o to niektorí pokúšajú. Posledné roky im ale už ani neotváram dvere. Šibanie a oblievanie vôbec nie je príjemné, obzvlášť, ak je to neprimerane hrubé. Bola by som rada, kebyže je celá táto tradícia zakázaná. Vôbec sa mi nepáči, keď ma niekto chce obliať a vyšibať. Rozumiem princípu tohto zvyku, avšak neuznávam ho.
Isté obdobie som žila v Taliansku a tam som si omnoho viac užila Veľkú noc. Taliani sa v prvom rade stretávajú s rodinou za jedným stolom, majú spoločnú hostinu a po nej hľadajú čokoládové vajíčka po dome či v záhrade. Mám pocit, že na Slovensku sú tieto sviatky len o tom, kto vyšibe a obleje viac žien a ešte očakávajú, že sa im za to s úsmevom poďakujú a odmenia ich vajíčkom, peniazmi alebo alkoholom.
Lucia, 29 rokov
V detstve ma chodili chlapci z rodiny či z triedy šibať a oblievať, no teraz už nie. Je možné, že keď raz budem mať deti, tak sa k týmto tradíciám vrátim. Tieto zvyky sa mi však vôbec nepáčia. V detstve som to brala ako zábavu, v puberte zase ako prejav obľúbenosti a náklonnosti od spolužiakov. Teraz však už nechcem, aby ma niekto bil či oblieval. Tradície je podľa mňa dôležité zachovať, avšak iba v miernej podobe. Omnoho viac sa mi páči veľkonočné maľovanie vajíčok či topenie Moreny.
Silvia, 23 rokov
Kamaráti ma stále občas prídu vyšibať, rovnako aj môj partner. Keď som bola menšia, ku kamarátom sa pripojili aj spolužiaci či rodinní príslušníci. V tom období som tieto sviatky nenávidela a schovávala som sa pod stôl. Dnes to vnímam už trochu inak. Stále mi to nie je príjemné, ale z časti ma teší, že si na mňa kamaráti spomenú. Je to taktiež príležitosť stretnúť sa s nimi a na chvíľku sa porozprávať. Rozhodne by som bola rada, keby sa tradície šibania zachovali. Skôr mi prekáža, keď niekto príde s vedrom vody a celú ma obleje. Ak ma iba ošpliecha vodou či voňavkou, neprekáža mi to. Beriem to ako zábavu.
Veronika, 25 rokov
Na Veľkú noc ma iba symbolicky starý otec a otec pokropia vodou. Keď som bola mladšia, tak tej vody bolo viac. Nikdy som nezažila však tak šialené oblievanie, ako je v niektorých dedinách zvykom. Nie je mi to nepríjemné, no prežila by som aj bez toho. Ku mne kamaráti nikdy nechodili. S týmito návštevami sa spája aj alkohol a ja som nechcela, aby som sa za nich musela pred rodičmi hanbiť. Tieto tradície sa mi páčia, musia však byť v zdravej miere. Nepáči sa mi, že sa z toho stal iba dôvod na to vypiť si, "ublížiť" dievčatám a všetko schovať za nálepku tradície.
