Šibačka, oblievanie vodou aj maľovanie kraslíc. Ako vznikli zvyky a tradície spojené s Veľkou nocou?
Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok, sa blíži. Na Slovensku sa okrem náboženských obradov spája aj s mnohými svetskými zvykmi a tradíciami. Kedy je Veľká noc, kde majú naše zvyklosti pôvod a ako sa vykonávajú dnes? Nielen o tom sme sa rozprávali so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Pre kresťanov je Veľká noc najdôležitejším sviatkom. Veriaci si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. Termín Veľkej noci sa každoročne líši. Kresťania ju slávia v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Tá je každoročne stanovená na 21. marca. V prípade, že by spln vyšiel práve v nedeľu, Veľká noc je až v tú nasledujúcu. V tomto roku ju budeme oslavovať od 6. do 10. apríla.
Okrem kresťanských obradov sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami príchodu jari a v súčasnosti aj ďalšími modernými nenáboženskými zvyklosťami. Udalosti Veľkej noci súvisia aj so židovským sviatkom nekvasených chlebov Pesach, ktorý sa oslavuje v podobnom čase. Židia si pripomínajú vyslobodenie svojho národa spod egyptského otroctva.
Šibačka, oblievanie vodou aj maľovanie kraslíc. Ako vznikli zvyky a tradície spojené s Veľkou nocou?
Veľký týždeň
Posledný týždeň pred Veľkou nocou, ktorému sa hovorí aj veľký týždeň, sa začína Kvetnou nedeľou. Ako hovorí etnologička Katarína Nádaská, ide o hovorové pomenovanie, ktoré však má svoj historický kontext. "Viaže sa na udalosti, kedy sa číta z evanjelia text o radostnom vítaní Ježiša pri jeho príchode do Jeruzalema. Ľudia ho vítali palmovými vetvami. Na Slovensku sa v túto nedeľu svätili vetvičky vŕby, ktoré sa zapichli do poľa, aby bola úroda chránená pred škodcami a nepriaznivým počasím," uviedla pre ta3.
Nasledujúce dni po Kvetnej nedeli majú tiež svoje špecifické prívlastky. Pomenovanie modrý pondelok je odvodené od tmavobelasého rúcha, ktorým sa v minulosti prikrývali oltáre. Žltý utorok sa spája s príchodom jari a túžbou po slnečnom počasí. Nazýva sa však aj šedivý. Dôvodom je podľa Nádaskej to, že je "nenápadným a v súvislosti s veľkonočnými sviatkami pomerne bezvýznamným dňom".
Na Zelený štvrtok sa držal pôst a konzumovali sa zelené bezmäsité jedlá ako napríklad špenát alebo žihľavový prívarok. Veľký piatok patrí spomienke na Ježišovo utrpenie. Na Bielu sobotu sa ľudia chodili klaňať k Božiemu hrobu. Ako hovorí etnologička, biela farba je symbolom nového života.