Šibačka, oblievanie vodou aj maľovanie kraslíc. Ako vznikli zvyky a tradície spojené s Veľkou nocou?
Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok, sa blíži. Na Slovensku sa okrem náboženských obradov spája aj s mnohými svetskými zvykmi a tradíciami. Kedy je Veľká noc, kde majú naše zvyklosti pôvod a ako sa vykonávajú dnes? Nielen o tom sme sa rozprávali so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Zvyky a tradície
Veľký týždeň vrcholí takzvaným posvätným trojdním, teda Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou, po ktorom nasleduje Veľkonočná nedeľa. Zelený štvrtok sa nesie v znamení spomienok na poslednú večeru, teda večeru Ježiša Krista so svojimi učeníkmi, na ktorej im povedal, že jeden z nich ho zradí. Kristus na tejto večeri ustanovil eucharistiu.
Zelený štvrtok sa na našom území spájal s mnohými zvyklosťami, jednou z nich bolo aj "zaväzovanie" zvonov. "V minulosti chodievali chlapci z jedného konca dediny na druhý a s rapkáčmi oznamovali začiatok posvätného predveľkonočného ticha bez zvonov," uviedla Nádaská. Dievčatá sa skoro ráno chodievali česať pod vŕbu. Pri poslednom zvonení sa taktiež vykonávali ochranné obrady. "Napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany." Taktiež sa v tento deň zbierali niektoré byliny, ktorým sa pripisovali rôzne liečivé vlastnosti.
Na Veľký piatok, ktorý je na Slovensku štátnym sviatkom, dodržiavajú veriaci prísny pôst a deň trávia pokáním. Zároveň ide o jediný deň počas roka, kedy sa v kostoloch neslávi svätá omša. Kresťania sa zúčastňujú na krížovej ceste, ktorá je modlitbou pripomínajúcou Ježišovu cestu z Pilátovho domu až na vrch Golgota, kde bol ukrižovaný.
V tento deň hrala v živote našich predkov dôležitú úlohu voda. "Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre,“ povedala etnologička. Umývanie sa v tento deň sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami. Dievčatá ním chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a aby boli svieže po celý rok. Chlapci zase v potokoch brodili kone, aby boli silné a zdravé. V piatok zároveň platil prísny zákaz robiť čokoľvek na poli.
Veľkonočná nedeľa je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Zvyčajne sa začínala posvätením jedla na rannej omši. Gazdiné do kostola v košíku priniesli chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, ale aj fľašu vína či pálenky.