Šibačka, oblievanie vodou aj maľovanie kraslíc. Ako vznikli zvyky a tradície spojené s Veľkou nocou?
Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok, sa blíži. Na Slovensku sa okrem náboženských obradov spája aj s mnohými svetskými zvykmi a tradíciami. Kedy je Veľká noc, kde majú naše zvyklosti pôvod a ako sa vykonávajú dnes? Nielen o tom sme sa rozprávali so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Šibačka a oblievačka
Od nepamäti sa Veľkonočný pondelok, ktorý je u nás tiež štátnym sviatkom, niesol v znamení šibania a oblievania dievčat. Pôvod tejto tradície sa podľa Kataríny Nádaskej dá nájsť ešte v predkresťanskom období, keď Slovania oslavovali príchod jari ako symbol plodnosti.
Ako ďalej uvádza, korbáče z mladých vŕbových prútikov mali pri šibačke preniesť na dievčatá svoju pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu. "Podobne to bolo aj s oblievačkou – dievčatá a ženy sa oblievali živou vodou z potoka či studne a jej čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci."
Zvyklosti na Veľkonočný pondelok sa odlišovali podľa regiónov. Na západe Slovenska bolo v obľube skôr šibanie korbáčmi, na východe sa ujalo viac oblievanie. "Zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili," tvrdí Nádaská.
Odmenou za vyšibanie či oblievačku boli pre chlapcov vajíčka. Najcennejšie boli tie, ktoré dievčatá maľovali a zdobili samé. "Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu dievčina v srdci prechováva. Do výzdoby vajíčka určeného tomu vyvolenému preto každá vkladala veľa citu a pôvabu.“ Okrem kraslíc dievčatá ponúkali chlapcov aj pálenkou a iným pohostením.
Ako to vyzerá dnes?
V súčasnosti sa mnohé zvyky a tradície našich predkov dostávajú do úzadia. Oblievanie či šibanie býva často už len symbolické a v kruhu rodiny. Vytráca sa aj odmena v podobe maľovaných vajíčok. "Niektoré zvyky už pre mladú generáciu strácajú svoj význam, alebo im nerozumejú a pôvodné zvyky sú nahradené novými." Patrí medzi ne napríklad hľadanie veľkonočného zajačika v záhradách a parkoch.
Podľa Nádaskej sa však pôvodné zvyklosti úplne nevytratia. Niektorí ľudia, najmä milovníci slovenských ľudových tradícií a folklóru, ich budú udržiavať. "Vzdanie sa našich tradícií je však znakom vzdania sa našich slovenských koreňov a krokom k úplnej globalizácii. Vzdáme sa tak špecifík duchovnej kultúry a histórie Slovenska," uzavrela.
