Tradície či násilie na ženách? Veľkonočné zvyky sa nepáčia už ani mladým mužom
Veľká noc sa spája s mnohými symbolmi a tradíciami, z ktorých si každá rodina či domácnosť vyskladá svoju podobu sviatkov. Medzi tie najznámejšie zvyky, ktoré pozná azda každý Slovák, patrí šibanie a oblievanie žien. Čoraz viac mladých dievčat sa proti tejto tradícii búri. Niektoré to vnímajú ako násilie či istú formu nadradenosti mužov. Sú slovenské sviatky naozaj sexistické a zastarané?
Názory mladých mužov
Erik, 31 rokov
Šibať a oblievať som chodil keď som bol menší, približne do 13 rokov. Teraz chodíme už iba na obyčajné rodinné návštevy. Nevnímal som to ako prejav násilia či vyvršovanie sa nad ženami. Teraz v týchto tradíciách už nevidím zmysel. Ak však majú niektoré ženy z mojej rodiny túto tradíciu rady, nebránim sa aspoň symbolickému vyšibaniu. Je to však podľa mňa zastaralý a nevhodný zvyk. Iné tradície Veľkej noci, napríklad vešanie kraslíc na konáriky, sa mi však naďalej páčia.
Zoltán, 23 rokov
Keď som bol malý, tak sme s kamarátmi chodili šibať susedky. Teraz však tieto tradície praktizujem iba symbolicky a v rodine. Ako dieťa som sa v tom vyžíval. Nepociťoval som však žiaden pocit nadradenosti. Šibanie má predsa súvislosť s prianím lepšieho zdravia. K tradíciám tak chcem viesť aj svoje deti.
Miroslav, 30 rokov
Ako dieťa som chodil oblievať a šibať dievčatá z rodiny i kamarátky. Teraz už nie. V detstve ma najviac bavilo oblievanie dievčat, bola to zábava. Samozrejme, ak si to žena nepriala a rodičia ma upozornili, tak som ju len symbolicky vyšibal. Je to tradícia, pobaví najmä malé deti. V súčasnosti Veľkú noc beriem najmä ako možnosť oddýchnuť si od práce a stretnúť sa s rodinou.
David, 22 rokov
Šibať už nechodím. S pribúdajúcim vekom som o túto tradíciu prestal mať záujem. Ako dieťa som to bral ako zábavu. Vodnou pištoľou som oblial dievčatá a symbolicky ich vyšibal. Teraz to však beriem ako prejav násilia. Vôbec by mi neprekážalo ak by sa na túto tradíciu zabudlo. Pri žiadnom zvyku by sa nemalo ženám ubližovať.
Ondrej, 22 rokov
Šibať a oblievať ženy chodím občas aj dnes, avšak už iba rodinné príslušníčky. Symbolicky ich pokropím vodou. Nie som si istý, či som vôbec pri šibaní mal niekedy nejaký špeciálny pocit. Keď som bol malý, bola to skôr hra či divadlo. Jemne som vyšibal ženy, ktoré pre teatrálnosť zapišťali, a dostal som za to čokoládu. Dnes to vnímam podobne. Ide skôr iba o zvyk, ktorý sa snažíme dodržiavať. Nikdy som sa na to nepozeral ako na akt násilia či nadradenosť mužov, ale ako na tradíciu, ktorá je súčasťou našej kultúry.
Myslím si, že všetko je potrebné robiť s mierou. Tradície sú súčasťou kultúry, ktorá národ robí národom. Ich zakázanie by vymazalo aj časť jeho identity. Tradície sa však môžu prispôsobovať dobe, v ktorej žijeme. Myslím si preto, že aj k šibačke a Veľkej noci vieme pristupovať ako k tradícii, ktorú je možné prispôsobiť modernej dobe a praktizovať ju v symbolickej miere a s pokorou.
