ROZHOVOR: Dosiahnuť mier na Ukrajine ustupovaním? Spomeňte si na Sudety, hovorí Duleba
Slovensko posiela Ukrajine stíhačky MiG-29, Európska únia vydala na Putina zatykač, čínsky prezident navštívil Rusko a Putin sa objavil na okupovaných územiach. Prečo je pomoc Slovenska dôležitá a čo znamená v medzinárodnom kontexte hovoril v rozhovore pre ta3 odborník na zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Pri debatách o mieri sa hovorí o rôznych verziách. Niektorí veria, že ho dosiahneme zastavením dodávky zbraní, iní ho vidia vo víťazstve Ukrajiny. Má Rusko a Ukrajina nejakú možnosť nastoliť medzi sebou mier?
Je dôležité spomenúť, že približne pred rokom Rusi odmietli ukrajinskú ponuku, ktorá už teraz nie je relevantná. Ukrajinci dali Rusom mierový návrh, ktorý pozostával z viacerých kľúčových bodov. Prvou podmienkou bolo, že sa Rusi stiahnu na pozície z 23. februára 2022. Krym a separatistická oblasť Donbasu by teda ostala pod ich kontrolou. Ukrajina by sa ďalej vzdala úsilia získať členstvo v NATO. Taktiež by súhlasila s tým, že pokiaľ by Rusko malo obavy, že by sa mohla militarizovať, bol by na jej území režim kontroly zbraní. V neposlednom rade boli pripravení rokovať o ukrajinskej legislatíve, ktorá sa týka práv národnostných menšín, najmä ruskojazyčného obyvateľstva.
Rokovania prebiehali minulý rok v marci i apríli. Vyvrcholenie bolo v Istanbule na konci marca, keď sa stretli delegácie vedené ministrami zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a Dmytrom Kulebom. Následne rokovali aj online. Rusi tento návrh odmietli a v polke apríla začali takzvanú operáciu oslobodzovania Donbasu. Sú presvedčení, že dokážu naplniť svoje vojenské ciele. Po tom, ako Rusi odmietli tento návrh, sa Ukrajinci rozhodli, že pre mierové rokovania s Ruskom nebudú akceptovať žiadne iné verzie, ako prinavrátenie hraníc z roku 1991.
Niektorí politici označili pomoc Slovenska Ukrajine za príliš veľkú, iní v nej ešte vidia potenciál na zlepšenie. Je podľa vás naša pomoc dostatočná?
Naša pomoc je v rámci možností, ktoré máme. Poskytujeme naše vojenské kapacity, ozbrojené sily a schopnosti vyrábať a opravovať ich. Spoločnosť Konštrukta Defense vyrába 16 kusov húfnic Zuzana, no na základe objednávky holandskej, dánskej a nemeckej vlády, ktoré to preplatili, sme poskytli osem. Navyše, zriaďujeme opravné kapacity poškodenej vojenskej techniky a premýšľame nad spôsobmi zvýšenia produkcie munície, a to ako staršej pre zbrane z čias Sovietskeho zväzu, tak aj modernej.
Nikto nečakal, že vypukne vojna a budeme musieť opäť viac investovať do obrany. Pokiaľ však seriózne pristupujeme k bezpečnosti našej krajiny, inak sa to nedá. Nemôžeme si dovoliť nereagovať. Ešte katastrofickejší scenár než to, čo máme teraz, by bola porážka Ukrajiny a ruské jednotky v Užhorode. To by úplne zmenilo situáciu v našej krajine a vojenské výdaje by museli dramaticky narásť. Tým, že sa Ukrajinci úspešne bránia, nám pomáhajú šetriť. Rusko predstavuje hrozbu, a treba mu čeliť. Keď si niekto myslí, že dosiahne mier tým, že bude ustupovať, nech si prečíta učebnice dejepisu a ako to dopadlo pred druhou svetovou vojnou, keď sa ustupovalo Hitlerovi. Tú vojnu treba zastaviť teraz, ešte "pred Sudetami".
Ukrajincom pomáhame z eurofondov
Okrem dodávky zbraní však Slovensko pomohlo Ukrajine aj inak. Koľko sme do tejto pomoci investovali?
Okrem vojenskej pomoci poskytujeme aj humanitárnu pomoc ukrajinským utečencom. Vláda so súhlasom Európskej komisie vyčlenila sumu z fondov, ktoré sme neboli schopní vyčerpať a museli by sme ich vrátiť späť do rozpočtu Európskej únie. Komisia tak súhlasila s tým, aby sme 530 miliónov eur použili na náklady na pobyt vojnových utečencov a ich starostlivosť. Výdaje tak ostávajú na území Slovenskej republiky. Je to pomoc pre majiteľov nehnuteľností, ktorí utečencom poskytujú ubytovanie, nemocniciam, ktoré im zabezpečia zdravotnú starostlivosť či školám, ktoré príjmu ukrajinských študentov. Peniaze dostanú slovenské subjekty, ktoré pomáhajú utečencom. Ostanú u nás.
Ľudia majú pocit, že vláda tým, že pomáha Ukrajincom, okráda Slovákov. Treba zdôrazniť, že to nie je z rozpočtu Slovenskej republiky, ale z nevyčerpaných fondov, ktoré by sme museli vrátiť a nemali by sme ich ako využiť. Pri humanitárnej pomoci sa slovenskej vláde minulý rok podarilo vyčleniť približne 9,6 milióna eur na to, aby nakúpila lieky, potraviny a teplé oblečenie, ktoré následne poslala na Ukrajinu. Ešte viac boli schopné vyzbierať slovenské mimovládne organizácie. Hodnotu humanitárnej pomoci od nich odhadujem na zhruba 30 miliónov eur. Keď to všetko zrátame, pomohli sme už viac ako jednou miliardou eur. Vždy sa dá robiť viac, ale zodpovedá to slovenským možnostiam.
Na Slovensku sa organizujú pochody za mier a niektorí opoziční politici otvorene kritizujú pomoc Slovenska Ukrajine. Sú tieto názory a prejavy nebezpečné?
Máme zhruba 20 percent ľudí, ktorí držia palce Putinovi. Z nejakého dôvodu chcú, aby Rusko vyhralo, aby sme ho mali na hraniciach. Nerozumiem tomu, aký mier chcú. Zdá sa, že by boli najradšej, keby sme mali autoritatívny totalitný režim. Na druhú stranu zhruba 47 až 49 percent ľudí chápe, že Rusko sa dopustilo vojenskej agresie a Ukrajina má právo brániť sa. Povedal by som preto, že takmer polovica občanov Slovenskej republiky rozumie tomu, o čo v tejto vojne ide. Zvyšných približne 30 percent ľudí o túto tému nemá záujem a nevedia sa k nej vyjadriť.
Teraz ide vo voľbách o to, či týchto 20 percent narastie a zvolí politickú stranu, ktorá tu bude chcieť zaviesť diktatúru. Uvidíme, či k tomu dôjde. Toto sú slabiny demokracie. Ak bude väčšina ľudí chcieť diktatúru, tak tomu tieto pochody a títo politici napomôžu. Neviem sa vyjadriť k tomu či sa tak stane, ak sa Robert Fico a Smer dostanú opäť k moci. Neviem, na koľko môžeme veriť Ficovým vyjadreniam. V minulosti bol proti sankciám, v Bruseli ich však podpísal. Neviem, ako sa zachová a či je jeho víziou rozbíjať Európsku úniu, teda základ našej prosperity. Robiť politiku, ktorá by ju mala spochybňovať, nie je podľa mňa seriózne a ja chcem veriť, že Fico je seriózny politik.
