ROZHOVOR: Dosiahnuť mier na Ukrajine ustupovaním? Spomeňte si na Sudety, hovorí Duleba
Slovensko posiela Ukrajine stíhačky MiG-29, Európska únia vydala na Putina zatykač, čínsky prezident navštívil Rusko a Putin sa objavil na okupovaných územiach. Prečo je pomoc Slovenska dôležitá a čo znamená v medzinárodnom kontexte hovoril v rozhovore pre ta3 odborník na zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Rusko. Čo táto návšteva znamená pre vývoj vojny a pre čínsko-ruské vzťahy?
Čína súperí s USA. Rusko sa zase nachádza vo vojenskom konflikte s krajinou, ktorú podporuje okrem USA ďalších približne 60 krajín. Treba poznamenať, že všetky tieto krajiny poslali Ukrajine pomoc, nielen Slovensko. Považovať ich za hlúpe a myslieť si, že robia nerozvážnu politiku, je choré. Na začiatku vojny povedal čínsky minister zahraničných vecí, že Čína má partnerov, ale nie spojencov. Ukrajina má zase v tých 60 krajinách spojencov. V prípade Číny to tak nie je. Rusku zatiaľ nedodáva zbrane. Má svoje vlastné dlhodobé záujmy. Rusko a Čína sú dokonca konkurentmi v otázke Sibíri. Čína si historicky nárokuje územia od rieky Amur a jej priľahlých oblastí cez Bajkalské jazero až po Vladivostok. Hranica vznikla až na konci 19. storočia a niektoré jej úseky sú výsledkom druhej svetovej vojny. Je to teda veľmi napäté. Na druhej strane ich spája súperenie so západnými krajinami.
Pre Čínu je dôležité vedieť, či bude Rusko schopné presadiť svoje vojenské ciele na Ukrajine, pretože sa tým ukáže, aká je reakcia Západu a či je to pre nich možné v prípade Taiwanu. Reakcia Západu je však dosť jednoznačná a má dosah aj na čínsku politiku. Tým, že sú na Rusko uvalené sankcie, krajina sa snaží preorientovať svoj obchod na Čínu. Čínske spoločnosti obsadzujú priestor, ktorý v Rusku opustili západné spoločnosti. Číne táto situácia vyhovuje. Slabé Rusko bude znamenať stále vyššiu závislosť od nej. Rusko už nemá na výber. Celý výsledok Putinovho šialeného rozhodnutia zaútočiť na Ukrajinu bude, že sa Rusko stane chudobnou krajinou závislou od Číny.
Putin navštívil okupované ukrajinské mesto Mariupol. Údajne zavítal aj do Rostova nad Donom. Je to prvýkrát, čo ruský prezident navštívil okupované územia. Čo chcel týmto krokom dosiahnuť?
Musí doma mobilizovať verejnú mienku v prospech svojich rozhodnutí, pretože dosahy na ruských občanov sa už nedajú zakryť. Každý politik musí mobilizovať verejnú mienku v prospech svojich rozhodnutí, a tak musí robiť takéto aktivity. Skôr by som povedal, že ich robí málo, keď to porovnáme s tým, čo robí Zelenskyj. Ten má denne nejaké vystúpenia, prihovára sa rôznym organizáciám a má úplne iné pracovné nasadenie. Putin sa tiež musí raz za čas ukázať verejnosti, že je tu a že ho treba podporovať. Zmyslom takýchto ciest je vnútro-ruská záležitosť, adresátom je ruská verejnosť.
Putin porušil Ženevskú konvenciu
Medzinárodný trestný súd vydal zatýkací rozkaz na Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Aké postupy by mali v tejto veci nasledovať?
Rímsky štatút tohto súdu podpísalo 123 krajín. Ak sa ocitne na území jednej z nich, tak by mal byť zatknutý. Toto rozhodnutie sa týka vojnových zločinov. Robí sa vtedy, keď sú tieto zločiny veľmi podrobne zdokumentované. Konkrétne pre Putina sa rozhodnutie týka únosov detí. Rusi odobrali rodičom a premiestnili do Ruska už viac ako 16-tisíc ukrajinských detí. Je to podrobne zdokumentované. Na zdokumentovanie masakrov v Buči a v iných ukrajinských mestách sa stále čaká.
Som rád, že Slovensko bolo po Francúzsku druhou krajinou, ktorá vyslala forenzný tím na zmapovanie týchto zločinov. Zisťujú, akým spôsobom títo ľudia zahynuli a zbierajú dôkazy v prípadoch masových vrážd. Zatýkací rozkaz na Putina bol vydaný, pretože násilná deportácia detí je už zdokumentovaná a dokázaná. Je v rozpore s vojnovým právom, so Ženevskou konvenciou (štyri konvencie a tri dodatkové protokoly, ktoré upravujú podmienky a pravidlá medzinárodného práva na ochranu obetí vojny, pozn. red.). Tá hovorí, že ani v prípade vojny či okupácie sa nesmie deportovať miestne obyvateľstvo. Rusi to porušili.
Správa OSN kritizuje aj prípady mučenia ruských zajatcov Ukrajincami, ktoré podľa nej spĺňajú definíciu vojnových zločinov. Aké dôsledky z toho môže vyvodiť?
Ak budú páchané vojnové zločiny na jednej či na druhej strane, tak páchatelia budú predmetom vyšetrovania. Potrebné je však tieto zločiny zdokumentovať. A to bez ohľadu na to, či ide o zločiny voči ruským zajatcom, pokiaľ k nim dochádza, alebo zločinom, ktorých sa dopúšťajú Rusi na civilnom obyvateľstve Ukrajiny.
