ROZHOVOR: Dosiahnuť mier na Ukrajine ustupovaním? Spomeňte si na Sudety, hovorí Duleba
Slovensko posiela Ukrajine stíhačky MiG-29, Európska únia vydala na Putina zatykač, čínsky prezident navštívil Rusko a Putin sa objavil na okupovaných územiach. Prečo je pomoc Slovenska dôležitá a čo znamená v medzinárodnom kontexte hovoril v rozhovore pre ta3 odborník na zahraničnú politiku Alexander Duleba.
V rozhovore sa dočítate:
- čo čaká migy na Ukrajine,
- ako môžu Rusko a Ukrajina dospieť k mieru,
- čím okrem zbraní prispelo Slovensko Ukrajine,
- čo znamená negatívne postavenie politikov k pomoci Ukrajine pre budúcnosť Slovenska,
- prečo sa Putin snaží o dobré vzťahy s Čínou,
- v akom prípade môže byť ruský prezident zatknutý.
Slovensko sa rozhodlo poslať na Ukrajinu stíhačky MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Prečo ich Ukrajinci potrebujú?
Ukrajinci ich potrebujú v prvom rade pre obranu. Rusi sa pokúšajú o ofenzívu na fronte na juhovýchode Ukrajiny. Ukrajina zase pripravuje protiofenzívu. Pred začiatkom vojny mala zhruba 200 vojenských lietadiel, no časť z nich bola zničená. Potrebujú kompenzovať svoje straty. Stíhačky majú v čase vojny viacero možností využitia. Dokážu zostreľovať ruské rakety, teda vedia chrániť vzdušný priestor. Je ich možné využívať aj pri podpore pripravovanej ofenzívy zo strany Ukrajiny. Ukrajinci očakávajú najmä moderné stíhačky. Staré migy vedia používať aj opravovať, sú však menej výkonné, než ruské stíhačky Su-35. V každom prípade je to pomoc, ktorú si Ukrajinci vážia.
Kremeľ vyhlásil, že stíhačky MiG-29, ktoré Slovensko a Poľsko plánujú dodať Ukrajine, ruská armáda zničí. Je naozaj pravdepodobné, že sa tak stane?
Je vojna. V nej býva technika zasiahnutá a vyradená, to sa nedá vylúčiť. Rusi však tvrdili, že zničia aj systém protivzdušnej obrany S-300, no ten je stále funkčný a plní svoj cieľ. Z ôsmich húfnic typu Zuzana bola vyradená len jedna a zvyšných sedem naďalej funguje.
Pre Slovensko sa nič nemení
Časť spoločnosti sa obáva, že odoslaním stíhačiek prichádzame o vlastnú protivzdušnú obranu. Čo znamená tento krok pre Slovensko?
Na kvalite našej protivzdušnej obrany sa nič nemení, keďže sme tie stíhačky uzemnili už minulý rok. Nevieme ich využívať ani servisovať. Robila to pre nás ruská firma, ktorá musela po začatí vojny a prijatí sankcií ukončiť svoje služby na Slovensku. Nemáme za ne náhradu a nevieme udržiavať bojaschopnosť týchto stíhačiek. Ešte predchádzajúca vláda Smeru za Roberta Fica nakúpila stíhačky F-16 z USA, ktoré by mali začať prichádzať už tento rok. Kým prídu, máme dohodu s Poľskom, Českom a Maďarskom, že budú brániť náš vzdušný priestor. Z nákupu bolo jasné, že meníme svoj vojenský park. My už migy nevieme využiť, Ukrajinci však áno. Majú vlastné firmy, servis, poznajú ich a po minimálnych úpravách ich vedia nasadiť do bojov.
Ako hodnotíte rozhodnutie vlády poslať Ukrajine naše stíhačky?
Myslím si, že je to dôležité. Myšlienka, že keď nebudeme dodávať Ukrajine zbrane, tak nastane mier, je len ilúzia. Ukrajina sa buď obráni a obnoví suverenitu nad svojimi územiami, alebo si ich ukrojí Rusko. Niečo veľmi podobné sa stalo pred druhou svetovou vojnou. Édouard Daladier (vtedajší francúzsky prezident rady ministrov, pozn. red.) obetoval pri Mníchovskej dohode Hitlerovi Sudety (pohraničné územia obývané Nemcami, pozn. red.). Hitler sľúbil, že tým príde koniec vojny a nastane mier, avšak neskôr zistil, že si môže brať ďalšie územia.
Taký mier je nereálny. Ak by k nemu aj došlo, znamenalo by to iba odklad vojny a jej opätovné vypuknutie by bolo otázkou času. Myšlienka, že keď si Rusko bude kontrolovať ukrajinské územia, tak nastane mier, je ilúziou. Takýto krok by iba pomohol Rusku obnoviť svoje sily. Rusi momentálne prehrávajú, a tak by im vyhovovalo, keby Ukrajina nedostávala pomoc v podobe dodávok zbraní. Nastal by sudetský mier, po ktorom by nasledovala ďalšia vojna. Vojnu treba zastaviť tak, že Rusko sa zbaví svojich imperialistických ambícií a Ukrajina obnoví svoju suverenitu a hranice z roku 1991.
Alexander Duleba je vedúcim výskumným pracovníkom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA). Od roku 2000 do roku 2019 bol jeho riaditeľom. V centre pracuje od roku 1995 a vedie výskumný program Východná Európa. Od roku 2010 pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
