Prečo Slováci nechodia voliť? Sociologička Kusá hovorí o politickom zápase dobra a zla
Dlhodobo nízka volebná účasť je na Slovensku už stabilizovaný trend. Potenciálni voliči sa domnievajú, že voľby a víťazstvo akejkoľvek strany nezmenia základné parametre ich životov. Presvedčenie môže prameniť z optimistickej dôvery alebo hlbokého pesimizmu, uviedla pre ta3 sociologička Zuzana Kusá. Ako by podľa nej mala vyzerať motivácia pre občana ísť voliť?
Druhou vysokofrekvenčnou frázou je "aj tak všetci kradnú." Čo je podľa vás príčinou tohto tvrdenia?
Ak táto veta zaznievala v minulosti častejšie najmä niekde pri pive a ako ospravedlnenie neúčasti na voľbách, dnes jej obmeny možno počuť z úst poslancov národnej rady či ministrov takmer v každej politickej diskusii a často bez uvádzania konkrétnych dôvodov, napríklad fráza „vy ste kradli ráno, kradli ste na obed a kradli ste aj večer".
Súťaž o voliča
Obviňovanie tohto druhu by sa správne malo prenechať súdom, ale dnes sa v zápase o voliča, najmä toho letargického či odradeného využíva morálne mobilizovanie. Kampaň sa koncipuje ako zápas dobra so zlom. Tí, ktorí sú pri moci, sa vykresľujú ako dopúšťajúci sa najťažších zločinov.
Kradnutie k takýmto ohavným činom patrí osobitne v spoločnosti, kde veľká časť obyvateľov je s financiami natesno, a napriek úsiliu a práci na úkor rodiny a voľného času nemôže žiť podľa svojich predstáv. Rozhorčenie nad nečestnosťou a nespravodlivosťou mobilizuje aj k účasti na voľbách. S vierou, že sa konečne kradnutie skončí a nastolí sa spravodlivosť.
Posledné dva roky však počúvame nepretržité vzájomné obviňovanie buď všeobecne z korupcie, alebo z prihrávania predražených štátnych zákaziek politicky spriazneným firmám. (Aj) v dôsledku toho sa hranica medzi „dobrom a zlom“ rozplynula a posilnilo sa len presvedčenie, že politika je sférou, ktorá zdemoralizuje aj najslušnejšieho človeka.
Aká je cesta pre elimináciu týchto a podobných fráz?
Tu je odpoveď veľmi ťažká, pretože cesta politikov k moci vyžaduje uspieť v súťaži o voličov. V tejto súťaži a vo volebných kampaniach sa nehrá o voličov súpera, ktorí politiku pravidelne sledujú. Kampane sa sústredia na nerozhodnutých, ľahostajných a odradených (pozn. red. voličov) a tiež na prvovoličov, teda na mladých ľudí, ktorých vedia strhnúť ideály lepšej spoločnosti a strany, ktoré sa idú postaviť proti zlu.
Opakujem to už tretí krát, ale inscenovanie morálneho konfliktu a v politike aj v zjednodušovanie stavu vecí sa používa v politických kampaniach na celom svete. Toto zjednodušovanie a ostré triedenie vecí, ľudí, konaní, informácií na dobré a zlé, správne a nesprávne, pravdivé a nepravdivé však kampaňami nekončí.
Posledné roky sa s ním stretávame denne a nielen v politike. V tomto inkvizičnom modeli pracuje aj časť novinárov. A to má nebezpečné dôsledky aj na chápanie demokracie ako diskusie, ktorá nevylučuje nikoho, v ktorej ide o spoločné hľadanie riešení verejných otázok, a nie o zneuctenie diskutujúcich.