Prečo Slováci nechodia voliť? Sociologička Kusá hovorí o politickom zápase dobra a zla
Dlhodobo nízka volebná účasť je na Slovensku už stabilizovaný trend. Potenciálni voliči sa domnievajú, že voľby a víťazstvo akejkoľvek strany nezmenia základné parametre ich životov. Presvedčenie môže prameniť z optimistickej dôvery alebo hlbokého pesimizmu, uviedla pre ta3 sociologička Zuzana Kusá. Ako by podľa nej mala vyzerať motivácia pre občana ísť voliť?
Pokles volebnej účasti zaznamenávame aj v parlamentných voľbách. Kým v roku 1994 bola účasť 75 %, v roku 2020 to bolo o 10 % menej. Myslíte si, že nastáva medzi parlamentnými a prezidentskými voľbami istý rozdiel pri rozhodnutí ísť voliť?
Tento rozdiel určite súvisí so všeobecnou politickou gramotnosťou obyvateľstva. Ľudia sa orientujú v tom, že prezident má značne obmedzené právomoci, a že výsledky parlamentných volieb, zloženie parlamentu a vlády môže dosť výrazne zasiahnuť do našich životných podmienok, do našich možností, istôt verejných a iných služieb, do našich osobných slobôd.
Podľa môjho názoru by sme si pred lamentovaním nad volebnou účasťou mali uvedomiť, že túto účasť znižuje aj skutočnosť, že obyvatelia Slovenska nie sú žiadni domasedi. Vo veľkej miere (významne väčšej ako v susednom Česku) odchádzajú za prácou nielen do iných okresov, ale aj za hranice svojej krajiny, kde pracujú či študujú. A tiež, že práca v nadčasoch je u nás rozšírenejšia ako v iných európskych krajinách.
Vysoká miera neprítomnosti v krajine, kde mám možnosť voliť a tiež značné časové náklady zabezpečovania životných podmienok svojej rodiny znižujú našu pozornosť k politickému dianiu doma a tiež aj možnosti sa ho zúčastniť.
Mnoho potenciálnych voličov sa odvoláva na frázu "môj hlas aj tak nič nezmení." Prečo prichádza táto rezignácia? Myslíte si, že príčinou môže byť aj nedostatok vhodných kandidátov?
Z pozície jednotlivca však tento argument zmysel má. Má ho najmä pre tých ľudí, ktorí sú presvedčení, že ich situácia a potreby nezaujímajú žiadnu politickú stranu, že žiadne voľby ešte neviedli k zlepšeniu podmienok života v ich regióne či obci a z Bratislavy sú neviditeľní.
Nedôvera k politikom a presvedčenie, že politické strany sledujú najmä svoje záujmy alebo záujmy finančných skupín a korporácií, ktoré ich podporujú, sú veľmi rozšírené a rozpoznať vhodnosť alebo nevhodnosť kandidáta a jeho skutočnú autonómnosť je veľmi ťažké. Časť vhodných kandidátov aj občianskych hnutí môže navyše pre voličov zostať neviditeľná, pretože nemajú na zviditeľnenie dostatok finančných zdrojov.