Prečo Slováci nechodia voliť? Sociologička Kusá hovorí o politickom zápase dobra a zla

V rozhovore so Zuzanou Kusou sa dočítate:

• prečo účasť na voľbách klesá,
• čo považuje za zápas dobra a zla,
• aký je rozdiel medzi prezidentskými a parlamentnými voľbami,
• čo je dôvodom tvrdení "môj hlas aj tak nič nezmení, aj tak všetci kradnú",
• prečo prirovnala kritiku politikov ku kritike počasia,
• aká je cesta k zvýšeniu volebnej účasti.

V prezidentských voľbách 1999 bola volebná účasť 75 % a o 20 rokov neskôr to bolo už len 41 %. Čo podľa vás stojí za týmto klesajúcim trendom?

Môže to byť poklesom významu volieb pre časť obyvateľov krajiny. Tento pokles môže byť dôsledkom presvedčenia, že voľby a víťazstvo akejkoľvek strany nezmenia základné parametre našich životov. Toto presvedčenie môže prameniť z optimistickej dôvery v pevnosť demokratického a ekonomického poriadku. Rovnako môže byť dôsledkom hlbokého pesimizmu, že súčasný systém sa nedá transformovať tak, aby mne a mojim blízkym priniesol viac bezpečia, lepšie životné podmienky a viac možností pre slobodné rozhodovanie.

V prípade volieb, v ktorých sa rozhoduje o funkcii hlavy štátu, je vzhľadom na jej obmedzené právomoci presvedčenie o praktickej nevýznamnosti účasti na voľbách ešte silnejšie (a je jedno, či pramení z optimizmu alebo pesimizmu).

Morálna mobilizácia

Pre porovnanie, Česká republika mala v prezidentských voľbách 2018 účasť 67 %. Kultúrou a mentalitou sme veľmi podobné krajiny. Prečo je podľa vás rozdiel vo volebnej účasti v prezidentských voľbách 26 %?

Politickí marketéri dobre vedia, že volebnú účasť možno zvýšiť, ak sa voľby predstavia ako morálny konflikt, ako zápas dobra a zla, ako zrážka kultúrnych hodnôt, či ako možnosť zabrániť hrozbe rozvratu demokracie a podobne. V prípade druhej kandidatúry Miloša Zemana sa v Česku podarilo voľby takto zdramatizovať, scénicky ich prezentovať ako vec základnej morálky a cti. 

Aj u nás bola veľká snaha v prezidentských voľbách prezentovať kandidátov týmto spôsobom, no konflikt sa nepodarilo inscenovať: stelesnenie dobra sme síce mali, ale chýbalo dostatočne presvedčivé stelesnenie zla, preto sa voličov nepodarilo morálne zmobilizovať. Inak to však už bolo v parlamentných voľbách, ktoré boli veľmi úspešne rámcované ako zápas dobra so zlom.