Propaganda ľuďom vymýva mozgy. Bombardujú nás a moja mama v Rusku mi neverí, hovorí Ukrajinka
Oleksandra sa spolu so svojimi štyrmi psami od začiatku ostreľovania východoukrajinského Charkova ruskými vojskami ukrýva v kúpeľni svojho bytu. Dvadsaťpäťročná žena pravidelne volá svojej matke, ktorá žije v Moskve. V rozhovoroch ju však nedokáže presvedčiť o nebezpečí, ktoré jej hrozí, a to ani keď jej posiela videá ťažko ostreľovaného rodného mesta.
"Keď som počula prvé výbuchy, vybehla som z domu, aby som psov dostala z kotercov. Ľudia panikárili, opúšťali autá. Strašne som sa bála," hovorí serveru BBC. "Nechcela som rodičov vystrašiť, ale priamo som im povedala, že umierajú civilisti a deti," hovorí. "Ale i keď sa o mňa boja, stále tvrdia, že sa to najskôr stalo omylom, že by ruská armáda nikdy necielila na civilistov. Že sú to Ukrajinci, ktorí zabíjajú vlastných ľudí," dodáva.
Opakuje to, čo počuje v televízii
Mať na Ukrajine príbuzných, ktorí žijú za hranicami v susednom Rusku, nie je ničím neobvyklým. Niektorým ľuďom sa podobne ako Oleksandre stáva, že majú ich príbuzní úplne odlišné chápanie súčasného konfliktu. Ukrajinka verí, že za to môžu správy z prísne regulovaných ruských štátnych médií.
Oleksandrina matka podľa svojej dcéry len opakuje to, čo počuje na kanáloch ruských štátnych televíznych staníc. "Skutočne ma vydesilo, keď moja mama presne citovala ruskú televíziu. Len ľuďom vymývajú mozgy. A ľudia im veria," pokračuje. "Moji rodičia rozumejú, že sa tu odohráva nejaká vojenská akcia. Ale hovoria, že Rusi prišli, aby nás oslobodili. Že nič nezničia, nedotknú sa nás. Že sa zameriavajú len na vojenské ciele," vysvetľuje Oleksandra, zatiaľ čo v Charkove pokračuje ostreľovanie.
V rovnaký deň však na ruských štátnych televíznych kanáloch nebola jediná zmienka o raketách, ktoré dopadajú na charkovské obytné štvrte, o civilných obetiach, ani o štyroch ľuďoch, ktorí zomreli, keď čakali v rade na vodu. Ruské médiá tvrdia, že ukrajinským civilistom zo strany ruských ozbrojených síl nič nehrozí - ohrozujú ich ukrajinskí nacionalisti, ktorých civilisti používajú ako ľudské štíty.
Za vojnu, ktorú označujú ako špeciálnu osloboditeľskú operáciu, je podľa ruských štátnych médií zodpovedná Ukrajina a jej agresia. Akékoľvek ruské spravodajské médium, ktoré v tejto súvislosti použije slovo vojna, invázia alebo útok, riskuje, že ho zablokujú ruské regulačné orgány za "úmyselné rozširovanie falošných informácií o akciách ruských armádnych príslušníkov" na Ukrajine. Niektorí Rusi na protest proti vojne vyšli do ulíc - ale ani tieto demonštrácie sa na obrazovkách hlavných štátnych staníc neobjavili.
Otec sa mu vôbec neozval
Kyjevský reštauratér Mychajlo nemal čas ani chuť pozerať sa na oficiálne ruské spravodajstvo o invázii. Keď sa začalo ostreľovanie ukrajinskej metropoly, spolu s manželkou sa sústredili najmä na to, ako ochrániť svoju šesťročnú dcéru a batoľa. Deti sa v noci budili na zvuky explózií a nedali sa utíšiť. Rodina sa rozhodla, že sa presunie na okraj Kyjeva a potom utečie do zahraničia. Odcestovali do Maďarska, kde Mychajlo nechal svoju ženu a deti a vrátil sa späť na západ Ukrajiny, aby pomohol vo vojnovom úsilí.
Prekvapilo ho, že sa mu neozval jeho otec, ktorý pracuje v kláštore neďaleko Nižného Novgorodu v centrálnom Rusku. Otcovi preto zavolal a popísal mu, čo sa deje. Otec mu na to odpovedal, že to nie je pravda: žiadna vojna nie je - Rusi v skutočnosti zachraňujú Ukrajinu pred nacistami. Mychajlo povedal, že vedel, akú silu má ruská propaganda. Keď to však počul od vlastného otca, zničilo ho to. "Môj vlastný otec mi neverí, i keď vie, že som tu a vidím všetko na vlastné oči. A moja mama, jeho bývalá manželka, si tým prechádza tiež. Pre ostreľovanie sa schováva s mojou babičkou v kúpeľni," dodal.
Matka ju vysmiala
Rodičia Anastasije bývajú v malej dedine 20 kilometrov od samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorú ovládli proruskí povstalci. Dedina je pod kontrolou Kyjeva, ale na ich obrazovke neustále beží ruská štátna televízia. Dokonca majú hodiny nastavené na moskovský čas, v odkaze na sovietsku minulosť.
Keď Anastasiju ráno 24. februára v Kyjeve zobudil zvuk sirén, vedela, ako budú rodičia reagovať. "Moja mama bola prvý človek, ktorému som o piatej ráno zavolala, keď som zmätená vyskočila z postele. Bola prekvapená, že jej volám a znela skutočne pokojne, skoro bezstarostne," hovorí korešpondentka BBC, ktorá sa do Kyjeva presťahovala pred desiatimi rokmi.
"Znovu som volala mame. Povedala som jej, že sa bojím. 'Neboj sa'," odpovedala mi upokojujúco. '(Rusko) nikdy nebude bombardovať Kyjev'," hovorí Anastasija. Matke povedala, že Kyjev už predsa bombardujú. "Povedala som jej, že zomierajú civilisti. 'Ale tí umierali aj tu, Ukrajina zaútočila na Donbas,' odpovedala mi so smiechom. Na chvíľu som nemohla dýchať. Počuť vlastnú mamu, ako to hovorí s takou krutosťou, mi proste zlomilo srdce," dodáva.