ROZHOVOR: Kedy vstúpi Ukrajina do EÚ? Bude to o dohode, na rýchly vstup nemá Únia páky, hovorí analytička
Také jednoduché to nebude. Po tom ako prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ, sa vyrojili otázky, kedy by sa mohla stať členom spoločenstva. Špekulovalo sa, či by EÚ mohla pri krajine, ktorá sa zviecha z vojny, znížiť latku. Podľa analytičky portálu Euractiv Lucie Yar by muselo najskôr dôjsť k zmene zmlúv, pretože proces nemožno podliezť.
V rozhovore sa dočítate:
- či bude prístupový proces pri Ukrajine kratší,
- či EÚ pri Ukrajine zníži nároky,
- aké kroky pre vstup do EÚ už Ukrajina podnikla,
- aké má Ukrajina vzťahy s EÚ,
- aké kroky budú nasledovať po Zelenského žiadosti.
Od pozvania SR na rokovanie o vstupe do EÚ v Helsinkách v roku 1999 až po samotný vstup SR do EÚ uplynulo päť rokov. Ako dlho bežne trvá prístupový proces?
Proces býva dlhší. Slovensko bolo prijaté v akomsi zrýchlenom režime, preto to trvalo päť rokov. Pri krajinách na západnom Balkáne alebo pri Turecku vidno, že sa procesy môžu predĺžiť na oveľa dlhšie ako je päť rokov v závislosti od toho, ako plnia kandidátske krajiny podmienky a kritériá.
Lucia Yar je analytička a zastupujúca šéfredaktorka portálu Euractiv. Zameriava sa na zahraničnú a bezpečnostnú politiku a digitalizáciu.
Ak sa obzrieme späť, s čím malo Slovensko v rámci prístupového procesu najväčší problém? Išlo o prijímanie reforiem?
Myslím, že problém bol najmä v súdnej oblasti a s korupciou. Viaceré oblasti sa týkali štátnej a verejnej správy a reforiem v týchto smeroch. Súčasťou bolo prispôsobovanie sa spotrebiteľským kritériám. Kritérií je veľa, prispôsobujú sa tomu, ako je krajina vyvinutá. Ak sa pozrieme na Ukrajinu, tak digitálna reforma, ako keby preskočila niekoľko rokov, čiže v telekomunikáciách alebo digitálnej štruktúre je omnoho lepšie rozvinutá ako niektoré iné krajiny EÚ.
Ľudia protestujúci na ukrajinskom Majdane v roku 2014 podporovali vstup do EÚ. Zmenila sa od vtedy mienka Ukrajincov na členstvo v EÚ?
Prieskumy, ktoré boli k dispozícii, ukazovali, že podpora pokračuje, resp. čiastočne stúpa, a s ruskou agresiou pravdepodobne stúpne ešte viac.
Po ruskej invázii na Ukrajinu prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o členstvo v EÚ. Podporu mu vyjadrila väčšina európskych lídrov, vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej. Hovorí sa, že Ukrajina sa nikdy tak nepriblížila k EÚ ako teraz po vypuknutí vojny. Čo brzdilo Ukrajinu pred vojnou?
Ukrajina je krajinou Východného partnerstva (VP). Znamená to, že EÚ má s krajinami VP, kde je okrem Ukrajiny aj Moldavsko, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, a nateraz pozastavené Bielorusko, samostatný režim. Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko podpísali asociačnú dohodu v roku 2017, vďaka čomu sa ich trh začal prispôsobovať európskemu. Samozrejme, normy postupne upravujú.
Pre Ukrajinu bola zrejme najdôležitejšia liberalizácia víz. Znamená to, že na rozdiel od tretích krajín, Ukrajinci nemusia požiadať pri vstupe do EÚ víza, ale sú im automaticky vydávané na dobu 30 dní, tak to teda bolo pred vojnou. Čo brzdilo Ukrajinu? Budem sa opakovať, ale zrejme nedostatočné riešenie korupcie a reformy. Krajina prechádzala väčšími reformami, ktoré čiastočne podporovala a financovala EÚ, napríklad i sociálnu a dôchodkovú reformu.
Vieme pomenovať, aké kroky realizovala Ukrajina v posledných rokoch, aby mala šancu dostať sa do EÚ?
Najviac viditeľná je dôchodková reforma a potom obrovská súdna reforma, ktorá veľmi vplývala na to, na akej úrovni je Kyjev v oblasti riešenia korupcie.
Medzi kodanskými prístupovými kritériami sú aj stabilné inštitúcie a fungujúce trhové hospodárstvo. Krajiny musia tiež dosiahnuť zmeny v oblasti súdnictva, ochrany životného prostredia, zahraničnej politiky. Obnova zbombardovanej krajiny si vyžiada dlhý čas. Mohla by EÚ v mene rýchlejšieho prístupového procesu znížiť pri Ukrajine latku?
Nemyslím si, že sa to dá. Teoreticky áno, ale znamenalo by to zmenu zmlúv. Ukrajina ešte nie je kandidátskou krajinou. Proces na to, aby sa stala kandidátskou krajinou je veľmi dlhý a musí s ním súhlasiť celá európska "27", vrátane európskych inštitúcií. Ukrajina teraz len podala žiadosť. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby túto žiadosť vyhodnotila. Predtým, ako Európska komisia podá návrh na to, aby sa Ukrajina stala kandidátskou krajinou, musí prejsť náročným procesom. Vyhodnotiť žiadosť, pozrieť sa na všetky sektory v rámci verejnej a štátnej správy, infraštruktúry, atď. Po zhodnotení Komisia posúva žiadosť na Európsku radu. Členovia musia kandidatúru jednohlasne schváliť.
Predtým ako sa kandidátska krajina stáva kandidátskou krajinou, môže dostať status potenciálne kandidátskej krajiny. Teraz sú nimi napríklad Severné Macedónsko alebo Albánsko. Sú na "čakačke". Akonáhle sa krajina stane kandidátskou krajinou, začína plniť kodanské kritériá, ide o naozaj rozsiahly zoznam. Ak ich aj krajina splní, neznamená to ešte automatický prístup, pretože prichádza evalvácia celého procesu na európskej úrovni. Ak krajina splní kodanské kritériá, tak je opäť na rade Európska rada.
Členstvo novej krajiny musí byť v každom štáte EÚ odsúhlasené. V niektorých krajinách na to stačí rozhodnutie národnej rady, napríklad na Slovensku, v niektorých treba referendum. Odsúhlasenie musí prebehnúť vo všetkých 27 krajinách, plus v tej krajine, ktorá sa snaží dostať do EÚ. Trvá to celé mesiace, takto je to momentálne nastavené.
Či sa môže pri Ukrajine zmeniť toto nastavenie je otázne. V podstate je to asi politická dohoda, ktorá by potom musela vyústiť do zmeny európskych zmlúv. Ak si spomíname na to, ako dlho sa vyjednávala Lisabonská zmluva, boli to myslím tri-štyri roky, keď sa o tom diskutovalo. Zmeniť európske zmluvy by bol jediný spôsob, ako prakticky znížiť tú latku pre vstup Ukrajiny do EÚ.
Má Ukrajina záujem o zrýchlenie prístupového procesu? Nebolo by to skôr na škodu?
Ako som vysvetlila, proces má svoje princípy, podliezať sa ich nedá. Zrýchliť to môže krajina len tak, že urýchli domáce procesy. Reformy často bolia. Veľakrát ide o interný odpor. Krajiny samé nesúhlasia s krokmi, a dokonca ani vlády, ktoré majú zmeny implementovať. Je to veľmi boľavý proces, nemusí to byť na škodu. Možno rýchlejšie niekedy menej bolí, ale v každom prípade je to veľký náklad.
Je vôbec možné, aby krajina, v ktorej prebieha vojna, dostala status kandidáta?
Určite by to bolo bezprecedentné. Status kandidáta dostane krajina až po istom čase. To znamená, že ak sa vojna - dúfajme - skončí, vieme sa o tom určite intenzívnejšie zhovárať. Teraz sa určite riešia omnoho zásadnejšie otázky. Predpokladám, že ten kandidátsky status sa bude skôr spomínať v symbolickej rovine.
Spolu s Ukrajinou požiadali o uznanie za kandidátov na členstvo v EÚ aj Moldavsko a Gruzínsko. Aké názory na ich vstup do EÚ prevládajú medzi členmi EÚ? Ako prijali ich žiadosti špičky EÚ?
Myslím, že EÚ a inštitúcie to vnímajú ako pozitívny signál. Vidia, že EÚ predstavuje aj pre krajiny ako Gruzínsko a Moldavsko štít a ochranu, ktorú by za súčasných vlád chceli nad sebou mať. Vidíme to pri Albánsku aj Severnom Macedónsku (potenciálne kandidátske krajiny). Majú obrovský problém napríklad s Bulharskom, ktoré blokuje ich priznanie statusu kandidátskych krajín. Predtým s tým mali problém Holanďania, Francúzi. Objavujú sa mnohé nezrovnalosti v krajinách. Okrem toho, v Moldavsku aj Gruzínsku prebiehajú zamrznuté konflikty, kde má veľký vplyv Rusko, je to opäť beh na dlhú trať. Špičky EÚ však vítajú ich rozhodnutie, je to symbolický krok, a možno aj krok, ktorý ukazuje silu EÚ aj voči takým agresorom ako je Rusko.
Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko sa v súčasnosti nepovažujú ani za potenciálnych kandidátov. Aké vzťahy majú tieto krajiny s EÚ, podporuje ich?
EÚ má s nimi asociačné dohody, sú v režime európskeho východného susedstva. EÚ im ako partnerským krajinám poskytuje rôzne druhy podpory. Prispieva na reformy vo forme financií, humanitárnou pomocou, ale aj konzultáciami a podpornými misiami. Je tam veľmi silná viditeľnosť Európskej únie v rôznych štruktúrach verejnej aj štátnej správy týchto krajín.
Ako dlho by mohlo Ukrajine v bezvojnovej situácii trvať dostať sa do EÚ? Niektorí experti hovoria o 20 rokoch. Ako to vidíte vy?
Dvadsať rokov je už asi taký hraničný prípad, aj keď máme aj také kandidátske krajiny, ktoré to už prekonávajú. Ak je vôľa na oboch strán, a reformy sa dejú, možno je i Slovensko dôkazom toho, že sa to dá urobiť aj za menej ako 20 rokov. Obnova Ukrajiny po tejto strašnej vojne bude zrejme veľmi dlho trvať. EÚ bude chcieť určite prispieť na obnovu a tá obnova nemusí byť len vizuálna, určite bude aj štrukturálna - v zmysle zásadných zmien v politike s ešte silnejším bojom proti korupcii, proti snahám o delenie Ukrajiny na menšie časti. Mohlo by to zrýchliť celkový proces.
Premiér Eduard Heger hovorí, že Ukrajina bude potrebovať špeciálny prístup, a že na pomoc Ukrajine potrebuje Európa "nové nástroje". Čo tým premiér myslel, ako si interpretujete toto jeho vyjadrenie?
Myslím, že sa to v tomto prípade týka tých zmien a zmlúv. Európska únia nemá nastavený rýchly proces vstupu. Taká možnosť podľa zmlúv neexistuje. Znamená to, že ak bude Únia naozaj chcieť prijať nové nástroje, môže to skončiť v zásadnej zmene zmlúv, prípadne sa môžu pripísať nejaké doložky. Neviem si predstaviť, že by to prakticky fungovalo.
Zvažujú sa aj možnosti v prípade Turecka, pri ktorom by mohol vzniknúť iný status - nie byť priamo členom, ale mať pridruženejší vzťah. Prebiehajú o tom debaty na analytických úrovniach, no je to zatiaľ len taká "voda". Nové nástroje si budú vyžadovať veľké zanietenie na strane EÚ, a potom aj jej politickú vôľu uplatniť ho. Postačí, ak s tým nebude súhlasiť jeden člen.
V otázkach rozširovania aj v otázkach zahraničnej politiky musí Únia konať jednohlasne. Ak nekoná jednohlasne, žiadne zmeny sa nemôžu diať. Buď sa zmení jednohlasnosť, alebo sa krajiny naozaj dohodnú, a tam je to na dlhý politický boj.
Aké kroky budú nasledovať teraz po žiadosti o členstvo Ukrajiny v EÚ?
Teraz je na rade Komisia, prehodnotí žiadosť, a ktorá potom vydáva odporúčanie pre Európsku radu. Ak Európska rada odporúčanie Komisie schváli, tak krajina získava kandidátsky status. V prípade Ukrajiny ale ešte neprebehla ani evalvácia žiadosti, ktorá tradične trvá aj rok alebo dva, čiže ešte to môže potrvať.