Významný posun v medicíne. Žabe po liekoch dorástla amputovaná noha
Žabe bez prirodzenej schopnosti regenerácie narástla po podaní liekov späť amputovaná noha. Podľa vedcov poznatky získané na pazúrnatke vodnej, druhu africkej žaby, znamenajú významný posun v odbore regeneratívnej medicíny.
Píše o tom The Guardian. "Je úžasné, že lieky, ktoré sme vybrali, pomohli vytvoriť takmer kompletnú končatinu," uviedla spoluautorka štúdie Nirosha Muruganová z Tuftsovej univerzity v americkom Massachusetts. Pazúrnatke vedci aplikovali lieky iba na 24 hodín, po tom nasledovalo 18-mesačné obdobie, v ktorom jej dorástla funkčná noha. "Fakt, že naštartovanie mesiace dlhého procesu potrebovalo len krátke vystavenie liečivám, naznačuje, že v žabách a možno i v ďalších zvieratách driemu regeneračné schopnosti, ktoré môžu byť prebudené," dodala Muruganová.
Deťom dorastú končeky prstov
Mnoho živočíchov má prirodzenú schopnosť obnovy aspoň niektorých končatín, vrátane mlokov, morských hviezdic, krabov či jašteríc. Ploskavce, kmeň prvoústovcov, môžu byť dokonca rozdelené na kúsky a z každého kusa sa vytvorí celý organizmus. Schopnosť regenerácie majú do istej miery aj ľudia - naše črevá dorastú po rozdelení späť do plnej veľkosti a malým deťom znovu dorastú končeky prstov. Úplna obnova končatiny je však pri cicavcoch nemysliteľná. Dorastaniu bráni aj rýchle vytvorenie jazvovej tkaniny, ktorá zamedzí strate krvi či vytvoreniu infekcie.
Vedci vo výskume publikovanom v odbornom časopise Science Advances pazúrnatke amputovali zadnú nohu a ranu obalili silikónovým obalom obsahujúcim mix piatich rôznych liečiv. Každý z liekov slúžil inému účelu okrem iného na potlačenie zápalu alebo na produkciu kolagénu, ktorý mal zabrániť jazveniu. Liečivo rovnako podporilo rast nervových tkanív, svalov a ciev.
Experiment na desiatkach žiab
Výskumníci experiment opakovali na desiatkach žiab, z ktorých u mnohých zaznamenali rýchle obnovenie tkaniny. Niektorým obojživelníkom dorástla takmer celá noha vrátane kostí a štruktúr podobným prstom. Tieto obnovené končatiny sa hýbali, boli citlivé na dotyk a žaby ich mohli používať pri plávaní. Počas prvých dní po podaní liekov vedci pozorovali aktiváciu molekulárnych procesov, ktoré normálne organizmus používa pri raste končatín u vyvíjajúceho sa embrya. Je teda možné, že si podobné informácie pamätá aj telo dospelého človeka, ktoré by teoreticky bolo možné podporiť.
"Z prekrytia otvorenej rany silikónom s tekutým prostredím, so správnym mixom liekov, by mohlo poskytnúť potrebné signály, ktoré by rozpohybovali proces regenerácie," domnieva sa Michel Levin z Tufsovej univerzity. Odborný tím chce teraz túto techniku odskúšať na cicavcoch.
"Táto štúdia má neuveriteľne vzrušujúce dôsledky pre regeneratívnu medicínu," uviedol Bob Lanza z inštitútu pre regeneratívnu medicínu AGRM, ktorý sa na výskume nepodieľal. "Hoci žaby majú väčšiu regeneračnú kapacitu ako ľudia, ide o významný prvý krok," dodal. Podľa niektorých odborníkov by nové poznatky mohli mať do budúcnosti uplatnenie napríklad pri hojení rán bez vytvorenia zjazvenej tkaniny.