Z pláží sa strácajú mušle. Zbierate ich aj vy? Ostrov zaviedol pre turistov prísne pravidlá
Keď som ako dieťa cestovala na rodinnú dovolenku na Maurícius, na plážach bývali hromady mušlí. Keď sa ale teraz na toto súostrovie vraciam, aby som tu zaznamenala dopady klimatickej zmeny, pásy mäkkého piesku obmývaného Indickým oceánom zívajú prázdnotou. Zhromaždiť rovnakú zbierku ulít a lastúr, ako mával môj otec zamlada, je teraz nemožné.
Píše o tom reportérka spravodajského webu BBC. Schránky živočíchov v maurícijskej kultúre zohrávali vždy významnú úlohu - ulity druhu Monetaria annulus, známe tiež ako kauri, sú darčekom vyjadrujúcim lásku alebo šťastie. Schránky druhu Monetaria moneta bývali na Mauríciu tiež veľmi časté - ulita tohto mäkkýša sa v niektorých častiach Afriky používala ako platidlo. Ulít a lastúr morských živočíchov na ostrove za posledné tri desaťročia ubudlo o 60 percent, uvádza oceánograf Vassen Kauppaymuthoo. Dôvodom je podľa neho klimatická zmena a činnosti ako nadmerný rybolov, cestovný ruch a znečistenie z odpadových vôd a lodí.
Má to devastačné dopady
Maurícius je čo sa týka klimatickej zmeny jednou z najzraniteľnejších krajín na svete. Ohrozuje ju stúpajúca hladina mora, sucho a cyklóny. Stúpajúca teplota morskej vody má dopady na väčšinu tamojšieho ekosystému vrátane lastúr a ulít, v ktorých žijú mäkkýše, zatiaľ čo rastúci pomer oxidu uhličitého v atmosfére podľa Kauppaymuthooa "spôsopbuje okysľovanie oceánu, pre ktoré sú schránky živočíchov tenšie". "Pre to majú následne problém schránku i vytvoriť," dodáva odborník.
Má to i ďalšie, nepriame dôsledky - a devastačné dopady pre koralové útesy a ekosystém okolo ostrova. "Keď nemáte mäkkýše, nemáte predátorov. V dôsledku toho sa rozmnožia iné organizmy, čo spôsobí nerovnováhu v ekosystéme tropického ostrova aj inde po svete," vysvetľuje oceánograf. Malé ryby a chobotnice prázdne schránky napríklad používajú ako úkryt a ochranu, niektoré druhy vtákov zase ich úlomky využívajú pri stavbe hniezd.
Štrnásťročný klimatický aktivista Anesh Mungur, ktorý je súčasťou maurícijskej odnože hnutia Fridays for Future (Piatky za budúcnosť), sa domnieva, že je potreba konať a zabrániť ekologickým katastrofám v oblasti. Príkladom je veľký únik ropy do mora z minulého roka. Okolo 1000 ton ropy z plavidla MV Wakashio vlastneného japonskou spoločnosťou uniklo do oceánu, keď loď nabehla na koralový útes. Spôsobila tak najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii ostrovného štátu. "Životné prostredie nášho mora to tvrdo zasiahlo - vrátane koralov, mäkkýšov a ďalších organizmov, následky ostrov stále sužujú," uviedol Mungur.
Pri havárii bolo poškodených okolo 300 metrov koralového útesu a uhynulo mnoho rýb - čo poškodilo aj živobytie miestnych rybárov. "Myslím si, že mnoho ľudí nepozná význam mušlí a to, ako veľmi ich to ovplyvňuje," dodal aktivista Mungur.
Nárok máte len na 10 mušlí
Podľa Kauppaymuthooa nesú vinu za úbytok schránok aj ich zberači, ktorí ich často zbierajú, keď v nich malé živočíchy ešte žijú. Maurícijská vláda sa ľudí snaží od zberu - a predaja suvenírov turistom - odradiť. Za posledných 15 rokov v súvislosti s tým prijala dva zákony. Ľudia teraz môžu v súlade so zákonom zozbierať na plážach len desať mušlí.
Aj napriek právnej úprave a skutočnosti, že je teraz vývoz schránok nelegálny, je náročné ľuďom v zbere týchto suvenírov zabrániť. "Nezbierajte ich na pláži," vyzýva Kauppaymuthoo s tým, že schránky tiež bránia erózii pobrežia. Čím viac mušlí je na piesčitých brehoch, tým ťažšie je pre vietor, vlny a vodné prúdy odnášať pobrežné usadeniny. "Na mušle sa pozrite, odfoťte si ich - tak môžete mať pekné spomienky na dovolenku v trópoch, a zároveň vedieť, že ich chránite," radí odborník.