Plachej šelme hrozí vyhynutie. Zahliadnuť ju sa podarí skôr cez fotopasce ako naživo
Vo výšinách prírodnej rezervácie Džabal Samhán balansuje nad priepasťou najmenšia z veľkých mačkovitých šeliem. Horská rezervácia v juhoománskej provincii Zufár sa síce nachádza neďaleko prístavného mesta Salála, je však ako z iného sveta. Letné monzúny každý rok pôsobivo premenia púšť na záplavu zelene a vodou zaplavia vyschnuté korytá riek a jazier. Hôr sa fenomén netýka. Rezervácia zostáva suchá a nepriateľská - pritom je práve táto oblasť domovom leoparda arabského.
Píše o tom spravodajský server CNN. Z ôsmich žijúcich poddruhov leoparda je ten arabský jeden z najvzácnejších. Odhaduje sa, že v prírode žije menej ako 200 dospelých jedincov, hovorí Urs Breitenmoser, spolupredseda skupiny špecializovanej na mačkovité šelmy Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN). Aj tento počet je však neistý. Dáta o plachých tvoroch, ktoré omnoho častejšie zaznamená fotopasca ako oko pozorovateľa, je možné získať len problematicky.
K prudkému úbytku prispel človek
Leopardy kedysi žili po celom Arabskom polostrove, v súčasnosti sa podľa IUCN vyskytujú len v Ománe, Jemene a Saudskej Arábii. Možno do ich teritória spadá aj Izrael. V Saudskej Arábii ani v Izraeli ho však nikto v poslednom čase nevidel. K prudkému úbytku leopardov arabských prispel konflikt človeka s divou prírodou, strata prirodzeného prostredia a lov zvierat, ktoré sú korisťou leopardov. Veľkej mačkovitej šelme preto hrozí vyhynutie. Na zaistenie jej budúcnosti pracujú oddaní ochranári prírody, ktorí odmietajú pripustiť, aby leopardy regióne zdieľali osud tamojších levov a gepardov.
V Ománe žije najväčšia populácia leopardov v arabskom svete. V horských pásmach Džabal Samhán, Džabal Kará a Džabal Kamá v Zufáre žije okolo 50 dospelých jedincov, uvádza Hádíl Hikmaní z ománskeho štátneho úradu pre životné prostredie. Najväčšia jednoliata populácia zložená z 20 až 30 dospelých jedincov žije na rozlohe 4500 kilometrov štvorcových v rezevácii Džabal Samhán.
"Sú veľmi plaché," hovorí Hikmání, ktorý naposledy videl leoparda naživo pred dvomi rokmi. Teritórium šelmy môže dosahovať rozlohu vyše 150 kilometrov štvorcových, a pretože ich v rezervácii sleduje len 20 správcov, zahliadnuť ho je vzácnosťou. "Jediný spôsob, ako tieto zvieratá študovať, je pomocou technológie, či už ide o fotopascu, alebo odber genetických vzoriek (časťo trus)," uvádza ochranár.
V minulosti ich strieľali
Ománski pastieri v minulosti leopardy otravovali, strieľali alebo ich chytali do pascí, aby ochránili svoj dobytok. Zabitie leoparda alebo zvieraťa, ktorými sa živí, ako napríklad prímorožec arabský alebo gazela, je v Ománe nelegálne od roku 1976. V súčasnosti je Omán ohľadom ochrany leopardov arabských v priekopníckej pozícii. V roku 2014 tamojšia vláda spustila program, ktorý farmárom kompenzuje dobytok, ktorý padol leopardom za obeť. Stratégia je to účinná, hovorí Hikmaní. Viac sa ale možno osvedčili osvetové programy, ktoré majú zmeniť spôsob, akým ľudia na leopardy nazerajú. "Nechceme ľudí trestať. Chceme s nimi na ochrane tohto zvieraťa spolupracovať," dodal Hikmaní.
Ochranár je sám živým príkladom medzigeneračného posunu v názore na ochranu prírody. Jeho otec je jedným z mála ľudí, ktorí v okolí Džabal Samhán stále pasie ťavy. "Pred 40 rokmi by neváhal leoparda zastreliť. Teraz jeho syn vedie jedinú leopardiu iniciatívu," vysvetľuje ochranár prírody na dôchodku a niekdajší poradca pre záležitosti životného prostredia v Maskate Andrew Spalton.
V kontexte leoparda arabského sa dá opatrne hovoriť o úspechu. Populácia, hoci malá, je v podstate stabilná a vykazuje znaky rozširovania teritória. Do Zufáru sa vracia i potenciálna korisť ako kozorožci a gazely. Hikmaní však upozorňuje, že zaistiť druhu budúcnosť si vyžiada ešte veľa práce.