Maličké nálezy obrovského významu. Rok 2021 priniesol mnoho neuveriteľných objavov
Po náročnom roku by rozhodne bolo pekné nájsť v stene domu ukryté zlaté mince v hodnote 270-tisíc eur alebo v kredenci zastrčenú nenápadnú mištičku, ktorej cena je v prepočte 1,5 milióna eur. V tomto roku sa síce nenašiel žiadny záhadný monolit v púšti, ale ani nebola núdza o neuveriteľné nálezy - či už malé ako korálky, alebo veľké ako celé mesto.
Píše o tom spravodajský server CNN. Často nás priťahujú vzácne nálezy na nečakaných miestach, rovnako ako historické vykopávky vrhajúce nové svetlo na minulosť ľudstva.
Prsteň na "opicu"
Jeden prsteň síce nevládne všetkým, ale mohol by pomôcť s "opicou". Zlatý prsteň s fialovým ametystom, ktorý mal údajne nositeľa uchrániť pred "opicou" z nadmerného používania alkoholu, sa našiel na nálezisku v Javne, kde bývalo (ako inak) jedno z najväčších známych vinárstiev Byzantskj ríše.
Izraelský úrad pre staré pamiatky, ktorý v novembri o náleze informoval, uviedol, že sa šperk našiel len 150 metrov od vykopávok niekdajšieho skladiska, ktoré obsahovalo amfory - druh nádob používaných pri skladovaní vína. Vlastníkom prsteňa bol zrejme majetný Byzantínec žijúci medzi 3. a 7. storočím nášho letopočtu, ktorý by mohol by prekvapený, že aj po 1500 rokoch naďalej hľadáme dobrý liek na "opicu".
Rembrandtovské prekvapenie
Ked v roku 2016 spadol zo steny istého domu v Ríme obraz, poslala ho rodina reštaurátorom. Tým sa spustil reťazec nečakaných udalostí. Reštaurátori zistili, že ide v skutočnosti o dielo Klaňanie troch kráľov od slávneho holandského maliara Rembrandta. Tento obraz bol dlho považovaný za stratený a predpokladalo sa, že sa zachovalo len niekoľko kópií. Tento rok bolo reštaurované dielo, ktoré vzniklo v rokoch 1632-1633, predstavené verejnosti.
Dávne egyptské mesto
Čo bolo najväčším objavom roka? Celé 3000 rokov staré mesto - najväčšie, aké sa kedy v Egypte podarilo archeológom objaviť - vykopané spod nánosov piesku. Staroveké mesto bolo po storočia v zabudnutí, hoci sa nachádza neďaleko jedných z najznámejších egyptských pamiatok v meste Luxor. Mesto bolo vystavané pred zhruba 3400 rokmi v čase slávnej vlády faraóna Amenhotepa III.
V novoobjavenom meste sa našli takmer kompletné steny domov aj izieb s predmetmi dennej potreby, ako aj prstene, vyobrazenia skarabeov a farebné keramické nádoby, rovnako ako tehly s Amenhotepovou kartušou, teda oválnym rámčekom, do ktorého sa zapisovalo faraónovo meno. Niektoré miestnosti podľa archeológov vyzerali, ako by ich ich obyvatelia "opustili len včera".
_jpg0a000002-cd0c-37b2.jpg?v=4090)
Praveké prasa
Vďaka pozoruhodnému nálezu v jaskyni na indonézskom ostrove Sulawesi sa môžu všetky bravy sveta vypínať pýchou. Archeológovia totiž rozhodli, že zachovaná maľba prasaťa celebského pochádzajúceho z doby pred najmenej 45 500 rokmi, je najstaršou preživšou maľbou zvieraťa na svete. A aby toho nebolo málo, na výjave zachytenom na stene jaskyne sú ešte dve ďalšie. Podľa archeológov sa jedno prasa zrejme pozerá na súboj zvyšných dvoch.
Zlatá maska z obetnej jamy
Čínski archeológovia vykopali zhruba 500 predmetov zo skupiny obetných jám v juhovýchodnej časti krajiny neďaleko mesta Čcheng-tu. Bola medzi nimi aj tenká zlatá maska, ktorá podľa odborníkov najskôr patrila k väčšej bronzovej hlave vyrobenej v priebehu dynastie Šang, ktorej vláda skončila v roku 1046 pred naším letopočtom.
Predbehli Krištofa Kolumba
Modré korálky veľké ako borievky vyrobené v Benátkach sa dostali do Severnej Ameriky o celé desaťročie skôr ako Krištof Kolumbus. Korálky boli vykopané v severnej časti Aljašky a podľa štúdie, ktorú tento rok v januári zverejnila Aljašská univerzita vo Fairbankse, tam mohli doraziť medzi rokmi 1440-1480, zatiaľ čo Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492.
Podľa univerzity udržiavali Benátky v priebehu celého 15. storočia obchodné cesty do Ázie. Korálky tak mohli putovať po slávnej hodvábnej ceste do Číny, odkiaľ sa dostali na ruský Ďaleký východ a cez Beringhovu úžinu na Aljašku.