Objav Tróje si vysníval už v detstve. Schliemann uveril legende, našiel bájne mesto i poklad
Objav bájnej Tróje si Heinrich Schliemann vysníval už v detstve. A podriadil tomu všetko - zarobil majetok a naučil sa jazyky. Amatérsky nemecký archeológ budil dojem rojka, ktorý slepo veril Homérovým spisom. Aj preto začal 11. októbra 1871 na kopci Hisarlik v Turecku výkopy, ktoré k prekvapeniu ostatných archeológov viedli skutočne k objavu Tróju.
Na Schliemannove zásluhy však dnes odborníci nazerajú rôzne. Niektorí mu vyčítajú, že neodbornosťou spôsobil na nálezisku nenahraditeľné straty. Iní naopak tvrdia, že "nemetodický prístup", kedy šiel priamo k najspodnejšej vrstve, bol pre vedu blahodárny.
Po stopách Homérovho eposu
Existencia starovekej Tróje bola považovaná za legendu, dejiny desaťročnej vojny medzi Trójanmi a gréckymi vojskami popísal vo svojom epose Ílias básnik Homér. Schliemann bol ale presvedčený, že dielo popisuje skutočné udalosti a rozhodol sa mesto nájsť. Opustil teda prosperujúce podnikanie a všetky sily a kapitál vložil do realizácie tohto cieľa. V roku 1871 začal kopať na pahorku Hisarlik v severozápadnom Turecku, aby spod nánosov zeminy odkryl pozostatky slávneho starovekého mesta.
Sprevádzaný druhou manželkou Grékyňou Sofiou, narazil Schliemann v roku 1873 pod základmi jednej zo stavieb na poklad - viac ako 8800 zlatých a strieborných predmetov. Boli medzi nimi šperky, diadémy, vázy či poháre. Heinrich Schliemann sa domnieval, že ide o cennosti kráľa Priama, ktorý je v Homérovom epose označovaný za panovníka Tróje. Vedci ale nakoniec preukázali, že poklad je zhruba o 1000 rokov starší ako bol tento mýtický vládca. Tým sa však história "Priamovho pokladu" neskončila.
Cennosti tajne vyviezol do Nemecka
Schliemann cennosti tajne vyviezol z Osmanskej ríše a v roku 1881 daroval "nemeckému národu ako darček do večného vlastníctva". Turecká vláda mu po tom zakázala ďalšie výskumy a vydala na neho zatykač, na čo Schliemann reagoval útekom do Grécka. Poklad zostal v berlínskom Pergamonskom múzeu do roku 1945. Po vstupe Sovietov do mesta sa jeho veľká časť dostala do ZSSR. Až potom v roku 1993 Moskva potvrdila, že poklad je skutočne uložený v depozitároch Puškinovho múzea.
V Tróji archeológovia časom zistili, že na mieste v priebehu dlhej histórie stálo najmenej deväť rôznych miest. "Hómersku" Tróju potom väčšina vedcov radí do vrstvy VIIa, pochádzajúcej z doby okolo roku 1300 pred našim letopočtom.
Začínal ako pomocník v obchode
Schliemann (1822 až 1890) bol rodákom z nemeckého mesta Neubukow. Jeho snívanie o histórii a objavoch zrejme pramenilo z nešťastného detstva. V deviatich rokoch mu zomrela matka a vychovával ho otec, ktorý bol síce evanjelickým kazateľom, ale veľa pil a rodina živorila. Schliemann začínal ako pomocník v obchode a k tomu po nociach študoval históriu a jazyky - ovládal ich asi 20. Neskôr začal sám podnikať, bol okrem toho aj zástupcom firmy v Rusku.
Keď nazhromaždil majetok, ktorý mu už pripadal dostatočný, rozhodol sa vrátiť k hľadaniu Tróje. Tá však nebola jediným úspechom jeho snaženia. Pri vykopávkach v gréckych Mykénach objavil niekoľko hrobov plných zlata a tiež zlatú posmrtnú masku. Schliemann vyhlásil, že sa pozrel do tváre kráľa Agamemnona, vodcu trójskeho ťaženia. Vedci sú ale presvedčení, že ako maska, tak aj kuželová hrobka patrila niektorého z Agamemnonových predchodcov na tróne.