O klimatickom summite v TA3: Čas už nemáme. Ak nebudeme konať spoločne, prehrali sme
Klimatický summit v Glasgowe priniesol prvé záväzky krajín v boji proti klimatickým zmenám. Dosiahnu ambiciózne ciele v znižovaní emisií? Ako je na zmeny pripravené Slovensko? O tom sme sa rozprávali v Téme dňa. Našimi hosťami boli europoslanec Michal Wiezik, štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča a klimatický aktivista Jakub Hrbáň.
Nemáme veľa času, treba prejsť k činom
Klimatický summit lídrov z celého sveta zatiaľ priniesol dve výrazné dohody - zastavenie odlesňovania a obmedzenie metánu. "Je to deklarácia určitých cieľov, dôležité je, aby sa k nej zaviazalo čo najviac štátov," uviedol Wiezik, podľa ktorého je už na politike krajín, aby sa tieto záväzky uplatňovali v praxi. "Nemáme veľa času, treba prejsť od slov k činom," dodal.
Základným problémom v otázke klimatických zmien podľa aktivistu Hrbáňa je, že naša spoločnosť je založená na spaľovaní fosílnych palív, ktoré ohrievajú atmosféru. Globálne otepľovanie je tak následkom akejkoľvej činnosti, ktorú ako ľudstvo produkujeme. Mali by sme sa viac zamerať na obnoviteľné zdroje energie, ktoré neprodukujú oxid uhličitý, ako veterná, solárna či vodná energia.
Na zmeny sa pripravuje aj Slovensko
Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču máme už dnes energetický mix dobre nastavený. "Vo veľkom rozsahu využívame atómovú energiu, musíme si však dať pozor na to, aby sme s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality neničili iné zložky," spresnil. Miliardy eur podľa neho pôjdu do energetickej efektívnosti.
"Hrozí nám, že nebudeme vedieť globálne fungovať. Musíme byť kompatibilní s planétou a hľadať cesty ako spolužiť s prírodou. Zároveň ide aj o prúd modernizácie. Tieto zmeny nás posúvajú do doby, keď prestaneme byť závislí na fosílnych palivách, ktoré sú vyčerpateľné. Obnoviteľné zdroje sú naopak nekonečné, ak ich budeme vedieť dobre využiť," uviedol Wiezik v TA3. Podľa neho ide pri týchto otázkach aj o krok do budúcna. Pre Európu ide o míľniky, jedným z nich je rok 2030. "Dôležité je tiež nastaviť ten prechod tak, aby bol spravodlivý. Nemôžeme riešením klimatickej krízy spôsobiť ďalšiu," dodal.
Dopady klimatickej krízy v súčasnosti už zažívajú obyvatelia krajín, ktorí žijú v ťažších podmienkach. Podľa Hrbáňa sú síce individuálne kroky ľudí dôležité, pri systémových zmenách však musia pridať vlády, Európska únia a lídri na všetkých veľkých summitoch. Jednotlivci sa tak môžu zapojiť do tlaku na verejných predstaviteľov.
Dôsledky pocítime rýchlo a priamo
Boj s klimatickou zmenou je podľa štátneho tajomníka do istej miery spojený aj s nepríjemnosťami v našom živote. Niektoré zmeny môžu byť totiž drastické. Zelená transformácia mnohých rezortov však podľa neho prinesie aj nové príležitosti a nové pracovné miesta. Vláda schválila akčný plán adaptácie na zmenu klímy a pripravuje sa aj zákon o zmene klímy, v tejto oblasti sa však ešte čaká, ako sa uzavrie debata na európskej úrovni. "Musí ísť o silný nástroj, ktorý zapracujeme do legislatívy" dodal Kiča.
"Máme regióny, ktoré budú zasiahnuté katastrofálne ako polárne oblasti, tropické oblasti, ktoré budú neobývateľné. Môžu skolabovať celé ekosystémy. Mnohé komunity sa budú musieť pohnúť k nám, to bude migrácia z celého pásma, miliardy ľudí," odpovedal Wiezik na to, čo môžeme očakávať v najbližších desaťročiach.
"Dôsledky budeme pociťovať veľmi rýchlo a priamo. Ľudia budú nútení opustiť svoje domovy, aby prežili," dodal Hrbáň s tým, že ak tento problém nebudeme riešiť všetci spoločne, prehrali sme. "Svet sa zohrieva, nebude dobrým miestom. Veľmi cielene musíme robiť kroky na to, aby sme život na tejto planéte udržali ako tak znesiteľný a stabilný," uzavrel Wiezik.
Celú reláciu Téma dňa si môžete pozrieť aj tu: