Klíma ťa stále potrebuje. Iniciátori petície reagujú na nečinnosť politických lídrov
Pred rokom ich žiadosť nevypočuli. Teraz sa o to pokúšajú opäť. Iniciatíva Klíma ťa potrebuje zbiera podpisy s apelom na politikov, aby vyhlásili stav klimatickej núdze a zaviazali sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality výrazne pred rokom 2050. Existuje totiž veľká skupina verejnosti, ktorej stav našej planéty nie je ľahostajný.
Petícia zbiera podpisy po druhýkrát
"Petícia je reakciou na nečinnosť politikov a lídrov v boji proti klimatickej zmene. Naším cieľom je dosiahnutie uhlíkovej neutrality v čo najskoršom možnom termíne. V prvom rade však chceme ukázať, že existuje veľká skupina verejnosti, ktorej na tom záleží," vysvetľuje podstatu petície jeden z jej iniciátorov a klimatický aktivista Jakub Hrbáň. Myšlienku iniciatívy, ktorá začala pri niekoľkých jednotlivcoch, zdieľajú už dnes tisíce ľudí po celom Slovensku.
Klíma ťa stále potrebuje. Iniciátori petície reagujú na nečinnosť politických lídrov
Za necelý týždeň podpísalo petíciu 20-tisíc ľudí. Jej opätovné spustenie víta aj minister životného prostredia Ján Budaj. "Musíme sa prispôsobiť klimatickej zmene, investovať do zmeny priemyslu, v doprave a v každodennom živote," vyjadril sa pre agentúru TASR. Podľa neho rezort pripravuje akčný plán i veľký klimatický zákon. Podporu však musí nájsť aj v parlamente. Práve tam narazila petícia minulý rok napriek tomu, že ju verejne podporili známe osobnosti i niektorí politici. Iniciatívu vtedy uvítala aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Pred rokom stav klimatickej núdze nevyhlásili
Prvú petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje podpísalo vyše 127-tisíc ľudí. Parlament po jej prerokovaní v marci prijal uznesenie, ktorým konštatoval závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle Parížskej dohody. Vláde odporučil viaceré kroky. Stav klimatickej núdze však národná rada nevyhlásila. Iniciatíva s výsledkom vtedy nebola spokojná. Prijaté uznesenie len málo odzrkadlilo nastolené požiadavky.
Podľa Hrbáňa ide o smutný obraz toho, ako politici vnímajú klimatickú krízu. "Väčšina z nich za tým vidí populizmus, prípadne peniaze z Európskej únie. Len menšina rozmýšľa nad skutočnými dôvodmi a dôsledkami podloženými vedeckými faktami," hovorí Hrbáň.
Prečo sa rozhodli ísť do petície opäť? Stav našej klímy im totiž nie je ľahostajný. "Klimatická kríza pokračuje, definitívne to ukázal aj tento rok. Obete horúčav v Severnej Amerike alebo povodní v Nemecku, miliardové škody po požiaroch," vymenúva Hrbáň, podľa ktorého kríza neobchádza ani Slovensko. "Musíme sa stať súčasťou riešenia. Potrebujeme plán a lídrov, ktorí ho presadia," dodal s tým, že je dôležité, aby politici ukázali, že to myslia vážne a prijali konkrétne kroky.
Iniciátori petície žiadajú dosiahnutie uhlíkovej neutrality ideálne už pred rokom 2050 a jasný plán a koncept reforiem do roka 2023. Zároveň je jednou z požiadaviek vyhlásenie klimatickej núdze, aby sa tieto ciele mohli naplniť. "Stále viac ľudí vníma klimatickú krízu ako vážny problém. Pre mnohých je vysoko v rebríčku priorít, podľa ktorých sa rozhodujú aj vo voľbách," hovorí Hrbáň, podľa ktorého je petícia len jeden z nástrojov, ako môže verejnosť žiadať zmeny od svojich volených predstaviteľov.
Svedkami extrémov sme aj na Slovensku
Svedkami zmien klímy a extrémnych prejavov počasia sme aj na Slovensku či v jeho blízkosti. Intenzívne dažde zatopili Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica, narobili spúšť a vyžiadali si aj život človeka. Neďaleko slovenských hraníc na českej Morave sa zase prehnalo tornádo, obec zmenilo na nepoznanie. Neskôr sme boli svedkami tornáda aj na východe Slovenska. Podľa meteorológov mohlo mať rýchlosť okolo 200 kilometrov za hodinu.
"Opakujúce sa povodne, aké sme zažili aj tento rok, dlhotýždňové suchá, následné prudké dažde, nedostatok snehu v nižšie položených oblastiach. Aj energetická kríza, ktorá sa v súčasnosti rozbieha, ukazuje možné negatívne dopady naviazania sa na fosílne palivá," doplnil Hrbáň.
Treba to brať vážne, reagujú tí, ktorí podpisom už prispeli
Petíciu doteraz podpísalo vyše 20-tisíc ľudí. Niektorých z nich sme sa spýtali, prečo sa tak rozhodli. "Petíciu som podpísala preto, lebo to už nemôže byť jasnejšie. Klíma nás skutočne potrebuje. Ak to nezačneme myslieť vážne, budeme potrebovať inú planétu. Tá na nás však v blízkej budúcnosti nečaká. Bola by som za to, keby sme sa k Zemi správali tak, ako k vlastnej domácnosti. Upratovať si po sebe, minimalizovať škody a trocha ju zveľadiť, aby sa nám tu žilo lepšie," hovorí Ľubica z Nitry.
Barbora z Bratislavy pozoruje zmeny klímy aj vo svojom okolí, preto sa rozhodla prispieť svojím podpisom. Urobila tak aj minulý rok. "Vidím čo sa deje posledné roky - neexistujúca jar a jeseň, horúce letá, nárast teploty, víchrice, povodne a iné prírodné živly. Vážnym problémom je topenie ľadovcov, vysychanie vodných zdrojov. Treba to zobrať na vedomie a vyhlásiť stav núdze. Covid nás síce odstavil, no je tu očkovanie. Na klímu očkovanie nie je a s tým treba niečo robiť."
Svoj názor vyjadril aj Juraj z Nitry, podľa ktorého si všetci zaslúžia dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu. "Je dôležité, aby aj budúce generácie mohli vyrastať a žiť aspoň v tak biodiverznom svete, ako dnes. Už teraz v dôsledku klimatických zmien mnohé druhy zvierat či rastlín vymierajú."
Klimatickej kríze sa zo strany vlády nevenuje dostatočná pozornosť ani podľa študentky Daniely z Partizánskeho. "Táto téma je u nás skôr v úzadí. Klimatická kríza sa však bude len zhoršovať a nemáme už veľa času na to, aby sme ju zmiernili. Ak nebudeme konať, klimatické zmeny budú neúnosné pre život na tejto planéte. Na to poukazujú už mnohé vedecké štúdie. Zmeny si už teraz môžeme všímať všade okolo seba," uviedla pre TA3.