Boja sa každého mraku, hovorí o obetiach tornáda hasička. S tímom pomáhali Morave aj cez prázdniny
Dobrovoľní hasiči z bratislavskej Rače pomáhali na tornádom spustošenej Morave prakticky od začiatku. Prázdniny v 30-stupňových horúčavách si asi každý z nich predstavoval inak. Napriek tomu dochádzali do Česka aj mesiac po tragédii, organizovali zbierky, zháňali materiál. Ako povedala veliteľka DHZ Bratislava- Rača Daniela Olenočinová, obete katastrofy začínajú preciťovať až teraz, a obavy majú z každého mraku na oblohe.
Stačili tri minúty a prišli o domovy. Štyri obce na juhu Moravy zasiahlo 24. júna tornádo, ktoré si vyžiadalo šesť obetí, desiatky zranených a škody v miliardách českých korún. Po prírodnej katastrofe zamierili do poškodenej oblasti nielen české záchranné zložky, pomoc prichádzala z Rakúska i Slovenska. Okrem profesionálov pomáhalo množstvo dobrovoľníkov, medzi nimi aj račianski hasiči.
Reálny pohľad bol oveľa horší
Ako pre TA3 uviedla Olenočinová, moment, kedy sa dozvedela o tragédii si pamätá veľmi dobre. Zničené strechy, domy, ploty, lietajúce plechy, šindle či konáre. "Pri takejto katastrofe sa vám tlačia slzy do očí," priznala s tým, že už na druhý deň sa začala pohrávať s myšlienkou, ako by ich tím mohol Morave pomôcť.
Oslovila kolegov, ktorí s myšlienkou okamžite súhlasili. Aj napriek tomu, že v tom čase mali zabezpečovať štyri podujatia a požiarne hliadky v lese, prostredníctvom sociálnych sietí vyzvali ľudí, a požiadali o základnú materiálnu pomoc.
Štyri dni po katastrofe zamierilo na Moravu aj osem dobrovoľných račianskych hasičov. Ako veliteľka opísala, reálny pohľad priamo v centre diania bol omnoho horší ako z médií. "Po príchode do Moravskej Novej Vsi sme sa hlásili o 7:00 h v štábnom vozidle u veliteľa zásahu, ktorý nám dal prvé inštrukcie. Dostali sme mapu Moravskej Novej Vsi a na nej ulice, na ktorých budeme pracovať," opísala začiatky. Potom rozvážali veci zo zbierky na konkrétne adresy aj do obcí Hrušky, Lužice, Mikulčice a Břeclav.
Boja sa každého mraku, hovorí o obetiach tornáda hasička. S tímom pomáhali Morave aj cez prázdniny
Zvyšok tímu upratoval popadané konáre, rozbité okná. Postupovali od domu k domu. "Vypratávali sme veci spod spadnutých striech, ale aj záhrad, či zo zvyškov domov, ak tam bol majiteľ domu. Pracovalo sa do neskorých večerných hodín." Dobrovoľníci robili všetko, aby uvoľnili priestor statikom, tesárom a hasičom s ťažkou technikou. Vyberali rozbité okná, skladali šindle zo striech, pokrývali ich plachtami alebo pomáhali stavať nové strechy.
Okrem dobrovoľníkov zasielali materiálnu pomoc aj podnikatelia - či už išlo o elektrocentrálu, pracovné rukavice, svietidlá, pitný režim, sladkosti pre deti či stavebný materiál, Morave chcel pomôcť každý. Ľudia a firmy posielali powerbanky, sprchový kút, skrinky, lepidlá, lepiace pásky, tapety, jedlo pre zvieratá, krycie plachty, dezinfekcie, hygienické potreby, detské kočíky, vaničky pre deti, oblečenie, knihy i hračky, menovala veliteľka. Zoznam bol však oveľa dlhší. "Priniesli sme toho naozaj veľa, a predsa to bola kvapka v mori," hovorí.
V obciach im stravu zabezpečovali koordinátori cez reštaurácie. Dobrovoľníci z Rače spali v dodávkach a v stanoch, zuby si umývali minerálnou vodou. Neskôr spolupracovali aj s dobrovoľnými hasičmi z Košeckého Podhradia, Banskej Bystrice i bratislavského Starého Mesta. Keďže prírodný živel vtedy zasiahol aj moravské vinice, Olenočinová uviedla, že vinárskemu regiónu prišli neskôr pomôcť "zachrániť vinič" aj vinári priamo z Rače.
Prvý júlový víkend zamierili do postihnutej oblasti ďalší členovia. Pripojili sa k nim hasiči z Nového Mesta nad Váhom a Trenčína, ktorí priviezli ťažkú techniku. Ani tam sa ich činnosť, ktorú vykonávali bez finančnej odmeny, neskončila. Prišli aj o tri týždne.
Potrebujú murárov i elektrikárov
"Pokiaľ tam pracovali hasiči (aj profesionálni), miestni ráno vstali a pracovali do neskorého večera. Unavení potom zaspali a takto to išlo každý deň," uviedla v rozhovore. V zničených obciach podľa nej už nepracujú profesionálni hasiči a dobrovoľníkov je tiež čoraz menej. "Miestni sú veľmi vyčerpaní a teraz im to aj všetko dochádza, čo sa všetko za pár minút udialo. Potrebujú mať strechy nad hlavou, spravené okná. Niektorí prišli o dom úplne," pripomenula, že aj v DHZ sú si vedomí, že s klimatickými zmenami pribudne i viac prírodných katastrof.
"Práce na Morave je ešte aj na rok," odhaduje. Ako vymenovala, potrebné je dokončiť ešte strechy, dostavať chýbajúce časti stien, vymaľovať a niektoré domy postavať úplne nanovo. "Potrebujú tam nutne tesárov, murárov, vodárov, plynárov, elektrikárov. Miestni ľudia svoj domov v tornádom postihnutých obciach milujú, no boja sa každého mraku na oblohe."
Ako uviedla, dobrovoľní hasiči sa okrem iného zapojili tento rok aj do plošného testovania na Covid-19 a pomáhali aj v očkovacom centre. "Za našu prácu nie sme nijako finančne odmenení, pracujeme dobrovoľne bez nároku na odmenu, naopak si veľa vecí financujeme z vlastného vrecka, na úkor rodiny, voľného času a niekedy by som povedala, že až do vyčerpania svojich síl, tak ako to bolo aj počas prvej a druhej vlny pandémie," uzavrela Daniela Olenočinová z DHZ Bratislava - Rača.