Covid klimatickú zmenu nespomalil. Nič nenasvedčuje tomu, že by sme boli ekologickejší, tvrdí OSN
Ochorenie Covid-19 nespomalilo neúprosne pokračujúcu klimatickú zmenu. Uvádza sa to v novej správe OSN. Podľa expertov nič nenasvedčuje tomu, že by sme boli opäť ekologickejší, keďže emisie oxidu uhličitého po dočasnom poklese v dôsledku spomalenia ekonomiky opätovne rýchlo rastú a ani zďaleka sa nepribližujú k cieľom parížskej klimatickej dohody.
Rastúce teploty, ničivé počasie
Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére naďalej dosahuje rekordné hodnoty, čo zapríčiní nebezpečné otepľovanie planéty v budúcnosti, vyplýva zo správy, ktorú vydala OSN v spolupráci so Svetovou meteorologickou organizáciou a ďalšími svetovými vedeckými skupinami. Správa obsahuje najnovšie vedecké údaje a zistenia súvisiace so zmenou klímy.
Podľa tohto dokumentu rastúce teploty podnecujú ničivé extrémne počasie na celom svete, pričom majú vplyv aj na svetové ekonomiky a spoločnosti. Priemerná globálna teplota za posledných päť rokov patrila k najvyšším v histórii meraní, pripomenuli vedci a varovali, že existuje čoraz väčšia pravdepodobnosť, že globálny nárast teploty presiahne v priebehu piatich rokov hodnotu 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.
Zastaviť produkciu emisií je ťažká úloha, tvrdí Budaj. Rokovanie o klíme bude v septembri
Od správneho smeru sme ešte ďaleko
Aj napriek ambicióznym opatreniam zameraným na obmedzenie emisií skleníkových plynov bude hladina mora podľa správy naďalej stúpať a ohrozovať nízko položené ostrovy a obyvateľov žijúcich v pobrežných oblastiach na celom svete. "Tento rok je kritický, čo sa týka opatrení v oblasti klímy. Táto správa OSN a svetových partnerských vedeckých organizácií poskytuje holistické hodnotenie najnovších vedeckých poznatkov o klíme. Výsledkom je alarmujúce zhodnotenie, ako ďaleko sme od správneho smeru," uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.
Bratislava buduje plán. Zahŕňa klímu, bývanie aj digitalizáciu. Zapojiť sa môžu aj občania
Poukázal na tohtoročné opätovné zvýšenie emisií fosílnych palív, rast koncentrácie skleníkových plynov a závažné poveternostné udalosti, ktoré majú vplyv na zdravie, životy a živobytie ľudí na všetkých kontinentoch. "Pokiaľ nedôjde k okamžitému, rýchlemu a značnému zníženiu emisií skleníkových plynov, dosiahnuť limit 1,5 stupňa Celzia nebude možné, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre ľudí a planétu, od ktorej sme závislí," varoval Guterres.
Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si za cieľ stanovila práve limit 1,5 stupňa Celzia, čo má zabrániť najhorším dosahom globálneho otepľovania, ktoré má za následok vlny horúčav, extrémne búrky, nedostatok vody a sucho.