Záhadní denisovania prekvapili, človeku zanechali špeciálny gén
Dávno vymretí predchodcovia moderných ľudí, denisovania, žili aj vo veľkých nadmorských výškach v Tibete. Zistili to vedci, ktorí skúmali čeľusť objavenú na Tibetskej náhornej plošine vo výške 3280 metrov nad morom, uvádza BBC.
Pátranie v génoch
Schopnosť žiť v takých extrémnych podmienkach sa predtým pripisovala len druhu Homo sapiens. Podľa vedcov denisovania pravdepodobne odovzdali moderným ľuďom gén, ktorý im pomáha zvládať život vo vysokých nadmorských výškach. Denisovania, ktorí svoje pomenovanie dostali podľa jaskyne na Sibíri, boli z evolučného hľadiska "sesternice a bratranci" neandertálcov a taktiež blízki príbuzní dnešných moderných ľudí.
Neandertálci aj denisovania vymreli pravdepodobne pred 30 000 rokmi, zanechali však stopy v genetickej výbave moderných ľudí. Asi tri percentá genómu dnešných ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádzajú práve od denisovanov.
Kosť stará 160 000 rokov
Donedávna mali vedci k dispozícii len pozostatky z Denisovej jaskyne, ktorá sa nachádza v pohorí Altaj na Sibíri. Teraz však experti odhalili, že k zástupcom denisovanov patrí aj fosília kosti, ktorú objavili v roku 1980 pred jaskyňou na Tibetskej náhornej plošine v čínskej provincii Kan-su. Rádiouhlíkovou metódou bol vek objavenej dolnej čeľuste stanovený na 160 000 rokov.
Spoluautor štúdie Jean Jacques Hublin z nemeckého Max-Planckovho inštitútu v Lipsku vyhlásil, že dôkazy o existencii dávnych predchodcov moderných ľudí v takej extrémnej nadmorskej výške boli pre vedcov prekvapením.
Gén na prežitie vo výškach
"Keď sa pozrieme na dávnych predchodcov ľudí, neandertálcov, denisovanov či ranné formy druhu Homo sapiens, je jasné, že ich schopnosti prežiť v externom prostredí boli obmedzené," uviedol Hublin. "V Európe máme množstvo lokalít, ktoré obývali neandrtálci, najvyššie však leží vo výške 2000 metrov nad morom. Tých vysoko položených naviac nie je mnoho a ide evidentne o miesta, kam neandertálci odchádzali v lete a pravdepodobne tam lovili," dodal vedec.
Objav môže vysvetliť, prečo mali jedinci skúmaní v Denisovej jaskyni gén, ktorý chráni pred hypoxiou, teda nedostatočným množstvom okysličenia, ktoré nastáva vo veľkých nadmorských výškach. Doposiaľ vedci na túto otázku nedokázali nájsť odpoveď, keďže Denisova jaskyňa leží vo výške len 700 metrov nad morskou hladinou.
Súčasní šerpovia, Tibeťania a susedné populácie majú rovnakú génovú variantu. Pravdepodobne ju získali, keď sa pred mnohými tisíckami rokov začali krížiť zástupcovia denisovanov a Homo sapiens.
