Vedci hľadajú zviera, ktoré nikdy nespí. Je spánok nevyhnutný?
Niektoré zvieratá sa zavesia dole hlavou, ďalšie potrebujú bahnitú prikrývku. Bez ohľadu na preferovaný spôsob a čas majú netopiere, slony, žaby, včely a ľudia niečo spoločné. Všetci potrebujeme spánok, píše Live Science.
Záhadný zmysel spánku
Pravdou je, že sa vedcom zatiaľ nepodarilo nájsť tvora, ktorý by nikdy nepotreboval absolútne žiadny spánok. Je spánok skutočne nevyhnutný pre prežitie? Väčšina ľudí potvrdí, že má problém normálne fungovať už po jednej jedinej prebdenej noci. Zlý spánok počas dlhšieho obdobia má celý rad negatívnych zdravotných následkov, od srdečných ochorení a mozgovej mrtvice až po priberanie na váhe a diabetes.
Tieto väzby a skutočnosť, že podľa doterajších zistení všetky zvieratá spia, naznačujú, že spánok musí zohrávať zásadnú úlohu. Aká je však jeho funkcia? Umožňuje mozgu opraviť škody a spracovať informácie? Je nevyhnutný pre reguláciu energie v tele?
Mnohí vedci a myslitelia už od čias gréckeho filozofa Aristotela prichádzajú s celým radom vysvetlení toho, prečo spíme. Napriek tomu však presný zmysel spánku ostáva otvorenou otázkou. Od 90. rokov 19. storočia sa konali prvé pokusy so spánkovou depriváciou zvierat. Či už boli realizované na myšiach alebo na šváboch, výsledky boli vždy rovnaké. Po určitej dobe, keď zviera nemohlo spať, uhynulo. Samotná príčina smrti v týchto prípadoch, a aj to, ako je prepojená so spánkom, však ostáva neznáma.
Rekordne krátky spánok mušiek
Zatiaľ čo úplná nespavosť je nebezpečná, niektoré tvory si vystačia s pozoruhodne krátkym spánkom. A práve tieto zvieratá by mohli zohrať kľúčovú rolu pre pochopenie funkcie spánku, názdávajú sa vedci. Štúdia zverejnená v časopise Science Advances monitorovala spánkové zvyky octomiliek. "Zistili sme, že niektoré mušky takmer vôbec nespia,"povedal spoluautor štúdie Giorgio Gilestro, ktorý učí systémovú biológiu na londýnskej Imperial College.
Gilestro a jeho kolegovia zistili, že šesť percent samičiek octomiliek spí denne menej než 72 minút v porovnaní s priemerne 300 minútami, ktoré prespali iné samičky. Jedna zo samičiek dokonca spala len štyri minúty denne. V ďalšom experimente vedci odopreli muškám 96 percent ich bežného času na spánok. Mušky však nezomreli predčasne, ako zvieratá z predchádzajúcich experimentov, ktoré boli úplne zbavené možnosti spať. Žili rovnako dlho ako kontrolná skupina, ktorá mohla spať bežnú dobu.
Gilestro a niekoľko ďalších vedcov sa začína pýtať, či nie je spánok menej nevyhnutný, ako si ľudia myslia. "Zdá sa, že niektoré zvieratá prežívajú s podstatne kratšou dobou spánku, než sa kedysi predpokladalo," povedal Niels Rattenborg, ktorý v nemeckom Ornitologickom ústave Maxa Plancka študuje spánok vtákov.
Polovičný spánok počas letu
V rámci štúdie z roku 2016 Rattenborg a jeho kolegovia dali fregatkám obyčajným na Galapágach malé zariadenie, ktoré meralo elektrickú aktivitu v ich mozgoch. Monitorovanie ukázalo, že vtáci niekedy spia len jednou mozgovou hemisférou, a to v čase, keď letia nad oceánom. Niekedy dokonca počas letu spali oboma hemisférami.
Ešte prekvapivejšie však bolo zistenie, že fregatky pri lete priemerne naspali len 42 minút denne, na zemi si však dopriali viac než 12 hodín spánku denne. Spánok počas letu môže byť bežný aj u ďalších vtáčích druhov, ako dažďovník obyčajný, ktorý dokáže lietať desať mesiacov bez toho, aby niekde pristál. V tomto prípade však vedci nemajú priamy dôkaz.
Nájdeme niekedy zviera, ktoré nespí vôbec? Podľa Rottenborga to nie je vylúčené. "Podľa štúdií zvierat, ktoré spia krátku dobu, sa skôr zdá, že žiadne z nich sa nezaobíde úplne bez spania. Toto uchovávanie krátkeho spánkového obdobia naznačuje, že existuje minimálne množstvo spánku, ktoré je nevyhnutne potrebné aj v prípade minimálnych spáčov," dodal vedec.
