Dokážu opätovať vašu lásku? Vedci skúmali citový život zvierat
Milujú nás naše zvieratá? Vedecká obec sa nedokáže zhodnúť na tom, či zvieratá skutočne môžu prechovávať k ľuďom nežné city. Podľa výskumov realizovaných v Japonsku a vo Veľkej Británii sa v telách psov a mačiek vylučuje rovnako ako u ľudí oxytocín, ktorý je známy ako hormón lásky a dôvery.
Prečo sa papagáje červenajú?
Antropomorfizmus, teda tendencia prisudzovať ľudské rysy zvieratám, nikdy nezažil taký rozkvet ako v čase sociálnych sietí. Fotografie a videá mačiek, psov, ale aj jašteričiek, holubov či hmyzu v nás vzbudzujú pocit, že zvieratá milujú, myslia a žijú ako my, píše francúzsky denník Le Monde.
Štúdia zverejnená na stránkach amerického vedeckého časopisu PLOS One túto debatu ešte rozvírila. Ukázala, že papagáje ara chované v zajatí sčervenajú pri kontakte so svojím opatrovateľom. Pokušenie predstaviť si, že sú vtáci zamilovaní do svojich chovateľov, je veľké.
"Tak ďaleko však zachádzať nemôžeme," hovorí Aline Bertinová, expertka na chov vtákov v Národnom ústave pre agronomický výskum, ktorá sa podieľala na výskume. Avšak skutočnosť, že sa papagáj snaží upútať pozornosť chovateľa tým, že sa zavesí na klietku a popoťahuje chovateľa za odev, naznačuje, že k nemu prechováva pozitívne emócie. Iná štúdia, ktorú zverejnili v časopise Royal Society Open Science, ukázala, že kozy radšej venujú pozornosť ľuďom, ktorí sa usmievajú. Pred zamračenými tvárami utekajú.
Chvíľkové emócie alebo veľké city?
Vedci však radšej hovoria o emóciách, ktoré je možné fyziologicky odmerať a ktoré trvajú len okamih - o citoch nie je reč. "Ľahko sa dá dokázať, že zviera má strach alebo je v strese. U veľkého množstva druhov je však stále komplikované preukázať, že môžu cítiť šťastie," varuje Aline Bertinová.
Známy je príbeh psa Hačikó z 20. rokov minulého storočia v Japonsku. Pes čakával na svojho pána, univerzitného profesora, na stanici Šibuja každý večer v rovnakom čase. V máji 1925 vedec zomrel pri práci. Pes však na svojho pána napriek tomu čakal celých desať rokov. Čo sa odohrávalo v jeho hlave? Keby vedci boli schopní v medzivojnovej dobe zmerať úroveň oxytocínu, možno by mohli dokázať, že pes prechovával k svojmu pánovi neobyčajne silné city.
Rozdiel medzi mačkou a psom
Japonskí a britskí vedci v rokoch 2015 a 2016 preukázali, že psy a mačky vylučujú oxytocín rovnako ako ľudia. Keď psa jeho majiteľ chváli a mazná sa s ním, môže úroveň oxytocínu u psa stúpnuť o 57 percent. U šeliem je to o 12 percent. To potvrdzuje všetky názory, že sa mačky o ľudí príliš nezaujímajú.
Vylučovanie oxytocínu je vzájomné a odohráva sa prostredníctvom pohľadu. Vedci ukázali, že hladina tohto hormónu u človeka stúpa po tom, ako sa hral so svojím štvornohým kamarátom.
Vedkyňa Véronique Servaisová kritizuje paradox v našom chápaní zvierat. V 60. rokoch študoval primatológ Harry Harlow materskú lásku u makakov rhesus. Preukázal, že malí makakovia, ktorí prišli o matku, boli zasiahnutí vážnymi patologickými zmenami správania. "Tieto štúdie uskutočnili preto, aby vypovedali o materskej láske u ľudí!" čuduje sa Véronique Servaisová. "Vidíte ten paradox? Pozorujeme opice, aby sme vyvodili závery o láske kojenca k matke, ale odmietame hovoriť o láske u opíc," dodáva.
