Začína sa éra geoinžinierstva, vedci otestujú umelú zmenu klímy
Planéta sa nezadržateľne otepľuje, klimatické dohody sú príliš vágne a americkým prezidentom, ktorý mohol situáciu ešte zmeniť, sa stal skeptik Donald Trump. Planétu môžu zachrániť umelé zásahy do klímy, mnohí sa však obávajú, že ide o otvorenie Pandorinej skrinky a bude to mať katastrofálne následky. Vedci z Harvardu idú takéto zásahy vo veľkom otestovať.
Nemožno úplne predvídať, čo sa stane
Geoinžinierstvo chce umelo zasahovať do prírodných procesov na planéte a upravovať jej klímu podľa potrieb. Problémom je jeho nevyspytateľnosť. Napriek podrobnej príprave jednoducho nemožno naplno predvídať, čo sa stane, rovnako ako nemožno presne predvídať napríklad počasie. Čoraz viac však silnejú hlasy, podľa ktorých ide o jediný efektívny spôsob, ako zvrátiť klimatické zmeny.
Harvardskí vedci sa rozhodli po prvýkrát vo veľkom preskúmať, do akej miery by sme zmenou zloženia atmosféry vedeli odrážať slnečné lúče späť do vesmíru. 20 kilometrov nad zemským povrchom chcú rozprášiť veľké množstvo aerosólu. Projekt zatiaľ zhltne približne 20 miliónov dolárov, má však štedrých podporovateľov. Výskum napríklad zasponzoroval aj miliardár Bill Gates.
Najprv to skúsia s vodou
Doteraz sa takto experimentovalo v kontrolovaných laboratórnych podmienkach, teraz sa prechádza do reálneho ovzdušia. Manipulácia prebehne v stratosfére, kde balón ovládaný vrtuľami vynesie obyčajnú vodu. Takto sa vytvorí akýsi kilometrový štít - dlhý oblak z ľadových kryštálov. Z balóna potom zistia, aká bola účinnosť pokusu. Prvá „vodová“ fáza je však len testom zvolenej metódy. Ak pôjde všetko podľa plánu, použije sa neskôr uhličitan vápenatý, možno sulfáty alebo dokonca diamantový prach.
Vedúci experimentu Frank Keutsch pripúšťa, že geoinžinierstvo má svoje riziká, ale ich projekt vraj atmosféru neohrozí. Naruší ju približne tak ako prúdové lietadlo. Celosvetovú klímu by teda nemali destabilizovať, pretože na začiatok budú do oblakov vyvážať len kilogram materiálu.
Otvorenou otázkou zostáva, ako presne bude systém tepelného štítu fungovať, ktoré látky budú účinnejšie a napokon, aké budú v praxi vedľajšie účinky. Napríklad oxid siričitý porušuje ozónovú vrstvu a nasledovať môže narušenie hladiny zrážok. Keutsch už v minulom roku spolu s kolegami poškuľoval po možnosti využitia kalcitu (uhličitan vápenatý), ktorý by podľa jeho predstáv zreparoval ozónovú vrstvu a zároveň ochladil planétu.
Rok bez leta
Geoinžinierstvo je podobný strašiak ako geneticky modifikované potraviny či chemtrails. Veľa o ňom píšu napríklad konšpiračné weby.
V skutočnosti sa pod holým nebom uskutočnili zrejme len dva väčšie pokusy. Rusi v roku 2009 rozptyľovali aerosóly vrtuľníkmi a autami a Kalifornská univerzita sa pred šiestimi rokmi snažila rozptýliť pri pobreží dym a častice soli.
Lepšiu predstavu o tom, čo by geoinžinierstvo vo veľkom dokázalo, si môžeme urobiť z minulých výčinov prírody. Keď na začiatku 90. rokov vybuchla filipínska sopka Pinatubo, globálna teplota klesla o 0,5 stupňa Celzia. O indonézskej sopke Tambora, ktorá sa s hroznou silou prebudila v roku 1815, sa zase predpokladá, že privodila Európe takzvaný rok bez leta. Pre kontinent zdevastovaný po napoleonských vojnách znamenala celoročná zima katastrofu.
Početné vedľajšie účinky
Ovplyvňovanie slnečného žiarenia vo väčšom meradle má bez najmenších pochybností ďalekosiahle následky. "Solárne geoinžinierstvo nie je odpoveď. Odrezanie prichádzajúceho slnečného žiarenia má vplyv na kolobeh vody a počasie. Podporuje sucho. To je destabilizujúce a môže spôsobiť vojny. Vedľajšie účinky sú početné a naše modelovanie budúcnosti nie je jednoducho dosť dobré, aby sa predpovedali výsledky," tvrdí Kevin Trenberth, hlavný autor panelu OSN o klimatických zmenách.
Opatrný zostáva aj Frank Keutsch, ktorý solárne geoinžinierstvo označil za „desivú vyhliadku“, ale pohnútky tímu ospravedlňuje ambíciou spoznať aj krajné možnosti, keďže život na Zemi neodvratne deformujú vysoké emisie skleníkových plynov.
