Arktíde hrozí totálny odmäk. Zachrániť ju má bláznivý plán za miliardy
Minulý rok bol najteplejším v histórii a Arktída na to začína výrazne reagovať. Hrozí dokonca, že sa ľad v tejto oblasti úplne roztopí, čo bude mať katastrofické následky. Odborníci síce vytvorili plán záchrany, ale pri jeho prípadnej realizácii sa ľudstvo poriadne zapotí.
Miznúca biela čiapka
Nemilosrdné otepľovanie Zeme sa začalo výrazne prejavovať na ďalekom severe, v Arktíde. Z rozľahlých oblastí hrubého ľadu sa stávajú chabé ostrovčeky, ktoré sa rozpúšťajú oceáne. Plocha ľadovcov bola v septembri druhá najmenšia od začiatku satelitného spôsobu merania.
Arktída slúži ako akási biela čiapka na temene Zeme. Polárna oblasť je rexlexným štítom, ktorý odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru. Ak Zem stratí svoju bielu pokrývku, celá planéta sa zohreje oveľa rýchlejšie. Niektoré odhady tvrdia, že morský ľad by mohol na severe zmiznúť do roku 2100.
Merania hrúbky morského ľadu naznačujú, že treba zakročiť čo najskôr, ale možností je len pár. Vo všeobecnosti sa uvažuje hlavne o dvoch cestách zvrátenia arktickej katastrofy.
Globálna dohoda alebo gigantický projekt
Teplotu by mohla zastabilizovať celosvetová dohoda o znížení fosílnych palív a naštartovanie využívania obnoviteľnej energie. Ambiciózny plán však vyžaduje širokú dohodu svetových politikov a dôslednú kontrolu zaangažovaných štátov. Ani ratifikovanie Parížskej dohody, ktorá zaväzuje štáty k úsiliu obmedziť otepľovanie, neznamená automaticky plnenie záväzkov. Napríklad USA ju ratifikovali, ale americký prezident Donald Trump patrí v tejto otázke k skeptikom.
Druhým spôsobom ako ovládnuť nebezpečenstvo spojené s topením morského ľadu, by bolo využitie technológií. Keďže nanotechnológie či orbitálne štíty sú stále hlboko vo sfére sci-fi, bolo sa treba poobzerať po realistickejších riešeniach.
Tím z Arizonskej univerzity sa rozhodol takýto plán vypracovať. Technológiu majú v malíčku, problémom je skôr gigantický rozsah možného projektu. "Je nepravdepodobné, že úroveň oxidu uhličitého a priemerné teploty sa znížia v takom čase, že sa zabráni stratám, takže obnovenie ľadu umelým spôsobom je nevyhnutné," tvrdia odborníci o dôvodoch, ktoré ich viedli k nápadu na znovuzmrazenie arktického ľadu.
Práca pre milióny čerpadiel
Ich plán na záchranu morského ľadu stojí na princípe vháňania chladnej oceánskej vody na povrch, kde by mohla pri priaznivých podmienkach zmrznúť a vystužiť existujúce rozpúšťajúce sa ľadovce. Čo všetko na to treba? Maličkosť, len milióny čerpadiel.
Čerpadlá na hladine, ktoré by boli poháňané vetrom, by tlačili chladnú vodu na povrch a tá by zamŕzala rýchlejšie ako teplá. Prepočty ukázali, že cez zimu by ľad mohol takýmto umelým spôsobom zhrubnúť až o meter. Aby sa splnil tento ambiciózny cieľ, čerpadlo musí prečerpať 7,5 kilogramu vody za sekundu.
Zmena bude výraznejšia, len keď sa do projektu zapojí veľké množstvo čerpadiel. Ak by čerpadlá mali zasiahnuť čo i len desatinu Severného ľadového oceánu, muselo by sa ich osadiť 10 miliónov. Ak by sa mala pokryť celá plocha, treba už 100 miliónov čerpadiel.
500-miliardový projekt
Výroba by nebola jednoduchým krokom. Aj skonštruovanie jedného takéhoto zariadenia spotrebuje množstvo materiálu. Lopatka veternej turbíny by mala mať aspoň šesť metrov a celé zariadenie musia na hladine držať kovové bóje. Jedno záchranné čerpadlo by tak „zožralo“ asi 10-tisíc kilogramov ocele.
Ak by sa postavilo 10 miliónov púmp, zariadenia by obsahovali niekoľko miliónov ton ocele. Pri celosvetovej produkcii ocele 1 600 miliónov ton za rok vyzerá celý plán až príliš veľkolepo, niektorí tvrdia, že až bláznivo. Znovuzmrazenie Arktídy si vyžaduje aj silné finančné krytie - celý projekt bol vyčíslený na 500 miliárd dolárov.
Plán znovuzrodenia ľadu vyznieva veľmi odvážne. Potrebný objem peňazí by sa dal získať len rozsiahlou dohodou mnohých krajín, a to vracia celý problém so zvrátením otepľovania na úplný začiatok.
