Návrat na Venušu či laser na asteroidy. NASA podporila odvážne projekty

Dotácia dnes, výsledky zajtra

NASA sa v programe Innovative Advanced Concepts rozhodla finančne podporiť 22 vizionárskych projektov. Väčšina z nich je len v prvej fáze podpory a získajú 125-isíc dolárov na preverenie ich realizovateľnosti. V druhej fáze už podporený projekt získava pol milióna dolárov a tím s peniazmi môže pracovať dva roky.

Z podporených projektov je zjavné, že v tomto prípade v NASA myslia na vzdialenejšiu budúcnosť. Výsledok podpory v oblasti ťažby asteroidov sa pokojne môže prejaviť až o polstoročie. Je však dobre možné, že vyvinuté technológie potom Američanom poskytnú poriadnu konkurenčnú výhodu.

Dotačný systém v minulosti podporil napríklad koncept vesmírnej lode z 3D tlačiarne alebo nápad vesmírneho výťahu. V aktuálnom zozname projektov je badať istý posun – do popredia sa dostávajú asteroidy, ale aj Pluto, ktoré letmom preskúmaní ľudskou sondou príjemne prekvapilo a Venuša, pozabudnutá planéta, na ktorú sa možno po desaťročiach vrátime.

Balón a sonda pre nepriaznivé prostredie

Venuša je v mnohom veľmi podobnou planétou ako Zem. Problémom však je, že v minulosti sa jej vývoj „zvrhol“ a momentálne je na jej povrchu obrovský tlak, extrémne teploty a mimoriadne toxické prostredie. Sovietskemu zväzu sa tam podarilo pristáť so sondami, dlho však funkčné nevydržali. Vedci v posledných rokoch zistili, že vo výške niekoľkých desiatok kilometrov je Venuša prekvapivo príjemným miestom s normálnym, tlakom, teplotou aj zložením atmosféry. Tieto miesta by sa rozhodne oplatilo prebádať.

Nový prelom v skúmaní Venuše by mohol priniesť špeciálny meteorologický balón. Konvenčné batérie by mu dali len dvojhodinovú životnosť, ale ak by sa využila solárna energia, sonda by sa stále dobíjala. Extrémne podmienky na Venuši, ale aj napríklad Merkuri by mohli byť tiež ideálnym prostredím na odskúšanie nového robustného vozidla.

Umelá gravitácia aj superrýchle sondy

Financie od vesmírnej agentúry dostal aj vývoj prelomového pohonu, ktorý by dokázal lasermi zo zeme pošťuchnúť malé sondy do pätinovej rýchlosti svetla. V praxi by to znamenalo, že ľudstvo by sa mohlo pozrieť k iným hviezdam.

NASA podporila aj vývoj umelej gravitácie pre astronautov na vesmírnej stanici, prípadne na vesmírnych lodiach. Nešlo by však o v sučasnosti nemožnú gravitáciu, ako majú napríklad v Star Treku. Skôr o sofistikovanejšiu verziu gravitácie, ktorá vzniká odstredivými silami pri točení.

Laser by preskúmal zdroje

Veľkej podpore sa dlhšie teší nápad ťažby nerastov na asteroidoch. Špeciálny extrémne silný laser by mohol pomôcť v získavaní informácií o zložení asteroidov bez priameho kontaktu. Stačilo by namieriť laser z obežnej dráhy.

Asteroidy lákajú hlavne vzácnymi kovmi, ktoré sa volajú platinová skupina. Platina, ruténium, ródium, paládium, osmium a irídium sú na Zemi vzácne a aj extrémne drahé. Ak sa prišlo na úsporný spôsob ťažby vo vesmíre, znamenalo by to revolúciu na trhu komodít.

To všetko však vyžaduje omnoho komerčnejšie využívanie vesmíru ako doteraz. Kozmická zmluva, podľa ktorej vesmír vrátane Mesiaca a iných kozmických telies patrí celému ľudstvu a jeden štát si nijakým spôsobom nemôže privlastniť jeho časť, však zrejme nebude veľkou prekážkou. V USA prijali v roku 2015 legislatívu, ktorý povoľuje využívanie kozmických zdrojov.

Po výskume laserom by nasledovala ťažba, na ktorú nepotrebujú baníkov. Zatiaľ koketujú s myšlienkou, podľa ktorej by malé asteroidy chytali do akéhosi vaku a potom z nich budú odsávať potrebné prvky.

Modul na povrchu Pluta

Späť v hre sa ocitla planétka Pluto. Hoci ho pred niekoľkými rokmi vyradili zo zoznamu hlavných planét, prelet kozmickej sondy New Horizons ukázal, o aké zaujímavé teleso ide. NASA preto počíta s modulom, ktorý by v budúcnosti zosadol na povrch.

Sonde trvala cesta desaťročie, ale vďaka novému fúznemu pohonu by tam v novej ére doletela za menej ako polovicu tohto času. Problémom bude aj to, ako rýchlu loď spomaliť, keď už bude pri Plute.