Takto vyzerajú kontinenty Zeme pri pohľade z inej planéty
Do pomyselného fotoalbumu Zeme pribudla ďalšia zaujímavá snímka. Vznikla na orbite Marsu a z veľkej vzdialenosti zachytáva oceány aj kontinenty našej planéty.
Kamera zamierila na opačnú stranu
Fotografiu, ktorá zachytáva Zem z neobvyklého uhla, vznikla na orbite Marsu vo vzdialenosti 205 miliónov kilometrov od nás. O jedinečný záber sa postarala sonda Mars Reconnaissence Orbiter, ktorá obieha okolo Marsu už viac ako 10 rokov.
S pomocou polychromatickej, monochromatickej a širokouhlej kamery a aj rádiometra s rádiolokátorom bežne snímkuje povrch Červenej planéty. Počas dlhého obdobia „služby“ nad Marsom sa jej podarilo zachytiť napríklad lavíny alebo krátery s vodným ľadom.
Tentoraz však polychromatická kamera HiRISE zacielila na opačnú stranu, od Marsu na Zem. HiRISE má vôbec najväčšiu teleskopickú šošovku, ktorú poslalo ľudstvo do vesmíru - jej priemer dosahuje pol metra. Kamera HiRISE robí zábery vo viditeľnom spektre s vysokým rozlíšením a zachytáva tri vlnové dĺžky - infračervenú, červenú a modro-zelenú.
Dajú sa rozoznať kontinenty aj oblaky
Napriek úctyhodnej vzdialenosti je snímok tak ostrý, že sa dajú rozoznať kontinenty a aj oblaky. Červenkastý bod v strede Zeme je Austrália, Antarktída je jasná škvrna na ľavom dolnom rohu, hore tiež vidieť časť Ázie. Svetlé farby zase naznačujú mraky.
Snímky nevznikli úplne cielene, išlo vlastne len o kalibráciu prístrojov. Farebnosť a spektrálna odrazivosť Zeme a Mesiaca je známa, takže pomohli pri správnom nastavení kamery.
Nejde však o prvú snímku Zeme z vesmírnych diaľav. Zem zachytila táto istá kamera už v roku 2007, ale bolo to z kratšej vzdialenosti 142 miliónov kilometrov.
Fotoalbum Zeme obsahuje aj zábery zo vzdialenejších miest. Sonda Cassini zachytila Zem, keď letela pri Saturne, čo je asi 1,4 miliardy kilometrov od Zeme. Klenotom zemského fotoalbumu a zároveň ikonickou fotografiou sa stala snímka sondy Voyager 1 zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov, kde Zem vyzerala ako bledomodrá bodka.
