Vymysleli spôsob, ako dovidieť priamo na povrch druhej Zeme

Na planéty poriadne nedovidíme

V posledných mesiacoch sme boli svedkami niekoľkých významných objavov za hranicami slnečnej sústavy. Planétu podobnú Zemi objavili pri našej susednej hviezde, niekoľko ďalších v unikátnom hviezdnom systéme. Problémom je však, že na tieto planéty, na ktorých môžu byť obývateľné podmienky, tekutá voda a možno aj život, poriadne nedovidíme.

V súčasnosti nevieme zistiť ani zloženie ich atmosféry. To by sa síce čoskoro malo zmeniť, ale stále nebudeme môcť dúfať, že moderné teleskopy vytvoria ostrú snímku povrchu týchto planét. Ako prekonať súčasné možnosti, ktoré sú na hrane technológií? Bolo treba radikálne zmeniť myslenie.

Tromfne Hubbla aj Webba?

Možností, ako uvidieť cudzie svety, existuje teoreticky niekoľko. Vedci už pracujú na technológii miniatúrnych solárnych plachetníc, poháňaných laserovými impulzmi zo Zeme, ktoré by dosiahli pätinovú rýchlosť svetla. Ak by sa ich aj podarilo vyrobiť, k cieľu by aj tak cestoval roky.

Druhou možnosťou je vytváranie superteleskopov, či už na Zemi, alebo vo vesmíre. Veľké očakávania sa spájajú s budúcoročným nasadením nového vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. So svojim 6,5-metrovým zrkadlom prekoná dosluhujúci Hubblov teleskop trojnásobne. O exoplanétach zrejme všeličo odhalí, ich detailné snímky si však ako „wallpaper“ do počítača nedáte.

Pracovný seminár NASA o víziách k roku 2050 priniesol niekoľko odvážnych nápadov, ktoré chcú obísť súčasné technologické limity. Rozprávalo sa napríklad o vytvorení magnetického štítu na Marse, ktorý by chránil ľudských kolonizátorov. Astronómovia sa zase venovali aj možnosti, ako vytvoriť extrémne výkonný nástroj na poznávanie, ktorý by tromfol aj očakávaný Webbov teleskop.

Lupa za Slnkom

Myšlienka stojí na storočí starej teórii relativity Alberta Einsteina. Hmotné objekty podľa nej môžu zakriviť samotný časopriestor. Prečo to nevyužiť?

Obrovská hviezda - a pokojne si v hlavnej úlohe môžeme hneď predstaviť Slnko - zakriví svetlo, a tak dôjde k javu nazvanému gravitačná šošovka. Na istom mieste vytvorí obrovskú lupu, ktorá zväčší vesmír za Slnkom tak extrémne, ako ľudstvo nikdy nedokázalo.

Princíp nie je úplnou novinkou, využitiu tohto javu však doteraz bránili naše limity. Pri ohnisku šošovky by totiž bolo treba umiestniť vesmírnu sondu či loď. Problém spočíva v tom, že je to tak ďaleko, ako sme ešte nedokázali doletieť. Predpokladané ohnisko je totiž 14-násobne ďalej ako planétka Pluto, respektíve 550-násobne ďalej ako je vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. Aj najvzdialenejší objekt ľudstva vo vesmíre, sonda Voyager 1, by musela do tejto vzdialenosti cestovať ešte ďalších 50 rokov.

Ďaleká cesta za ohniskom

Aby teleskop na hraniciach našej sústavy fungoval správne, musel by sa usídliť mierne mimo ohniska. Nie je jasné, či by sa dokázal otáčať za svojim cieľom, alebo by len staticky sledoval výsek, na ktorý je prednastavený.

Ak by to však dokázal, odmena by stála za to. Podľa prepočtov by nový obrí teleskop dokázal zachytiť 10-kilometrový štvorec povrchu na exoplanéte vzdialenej 100 svetelných rokov s rozlíšením 1000 x 1000 pixelov. Súčasné teleskopy by zobrazili nanajvýš niekoľko málo pixelov, na porovnanie Hubblov teleskop nedokáže takto zachytiť ani relatívne blízky Mars. Čo by snímky iných svetov zachytili, to zatiaľ zostáva len v našej fantázii.